第一千三百八十四章 旃陀罗经,喜乐经,贸易经,国王经, 增支部5集175经到178经
175 旃陀罗经
“诸比丘,成就五种法的优婆塞(男居士),是优婆塞中的旃陀罗(贱民),是优婆塞的污垢,是受鄙视的优婆塞。
是哪五种呢?
一、是没有信心(不信佛法僧);
二、是破戒(不持五戒);
三、是迷信吉凶,相信吉兆而不信业力;
四、是在此(佛法)之外寻求应供者(福田);
五、并在那里(外道处)先行布施奉献。
诸比丘,成就了这五种法的优婆塞,就是优婆塞中的旃陀罗,是优婆塞的污垢,是受鄙视的优婆塞。
“诸比丘,成就五种法的优婆塞,是优婆塞中的宝,是优婆塞中的红莲花,是优婆塞中的白莲花。
是哪五种呢?
一、是有信心;
二、是持戒(具足戒德);
三、是不迷信吉凶,相信业力而不信吉兆;
四、不在在此(佛法)之外寻求应供者;
五、并在此(佛法中)先行布施奉献。
诸比丘,成就了这五种法的优婆塞,就是优婆塞中的宝,是优婆塞中的红莲花,是优婆塞中的白莲花。”
第五(经)。
176 喜乐经
那时,给孤独长者在五百位居士的簇拥下,前往世尊所在的地方。抵达后,他向世尊顶礼,随后坐在一旁。
世尊对坐在一旁的给孤独长者这样说道:
“长者啊,你们确实以衣服、饮食、卧具、医药等资具供养、护持着比丘僧团。长者啊,不应该仅仅以此就感到满足,心里想着:‘我们已经用衣服、饮食、卧具、医药等资具供养了比丘僧团。’
因此,长者啊,你们应当这样学习:‘我们要如何才能时常进入并安住于远离(贪爱)而生的喜悦中呢?’长者啊,你们确实应当这样学习。”
当这些话被说出时,尊者舍利弗对世尊说:
“希有啊,世尊!奇特啊,世尊!世尊所说的这些话真是太精妙了:‘长者啊,你们供养僧团……(中略)……应当学习如何进入并安住于远离贪爱而产生的喜悦中。’
(中略:舍利弗重复了佛陀刚才对给孤独长者说的那段关于供养资具不应满足,而应追求远离之乐的话)
世尊,当圣弟子进入并安住于远离贪爱而产生的喜悦中时,在那时,他的五种状态是不存在的:
那时,凡是与欲望相关的苦与忧,在那时他都没有。
那时,凡是与欲望相关的乐与喜,在那时他都没有。
那时,凡是与不善法相关的苦与忧,在那时他都没有。
那时,凡是与不善法相关的乐与喜,在那时他都没有。
那时,凡是与善法相关的苦与忧,在那时他都没有。
世尊,当圣弟子进入并安住于远离贪爱而产生的喜悦中时,这五种状态在那时都不会产生。”
“善哉!善哉!舍利弗。当圣弟子进入并安住于远离贪爱而产生的喜悦中时,在那时,他的五种状态是不存在的:
凡是与欲望相关的苦与忧……(中略)……
(中略:佛陀完全印证并重复了舍利弗关于五种痛苦/喜忧在远离之乐中不复存在的论述)
舍利弗,当圣弟子进入并安住于远离贪爱而产生的喜悦中时,这五种状态在那时确实都不会产生。”
第六经结束。
177 贸易经
“诸比丘,这五种贸易是优婆塞不应该做的。哪五种呢?
武器贸易、活人(人口)贸易、肉类贸易、酒类贸易、毒药贸易。
诸比丘,这五种贸易是优婆塞不应该做的。”
第七(经)。
178 国王经
“诸比丘,你们认为如何?你们是否曾见过或听说过:‘这个人舍弃了杀生,戒除了杀生。国王们因为他“戒除杀生”的缘故,而将其逮捕,处死、关押、流放或依法惩治?’”
“不,世尊(没有见过)。”
“善哉,诸比丘!我也从未见过或听说过:‘这个人因为戒除杀生而被国王惩罚。’
相反地,(国王们)会这样宣读他的罪行:‘这个人夺走了女人或男人的生命。’国王们因为他“杀生”的缘故,将其逮捕,处死、关押、流放或依法惩治。你们是否见过或听说过这样的事?”
“世尊,我们见过,听过,且将来也会再听说。”
“诸比丘,你们认为如何?你们是否见过或听说过:‘这个人舍弃了不予取(偷盗),戒除了不予取。国王们因为他“戒除偷盗”的缘故,而将其逮捕并惩治?’”
“不,世尊。”
“善哉,诸比丘!我也从未见过或听说过如此(因为戒盗被罚)。
相反地,他们宣读他的罪行:‘这个人从村庄或森林里,以偷窃的心态拿走了不属于他的东西。’国王们因为他“偷盗”的缘故,而惩治他。你们是否见过或听说过这样的事?”
“世尊,我们见过,听过,且将来也会再听说。”
“诸比丘,你们认为如何?你们是否见过或听说过:‘这个人舍弃了邪淫,戒除了邪淫。国王们因为他“戒除邪淫”的缘故,而将其逮捕并惩治?’”
“不,世尊。”
“善哉,诸比丘!我也从未见过或听说过如此(因为戒淫被罚)。
相反地,他们宣读他的罪行:‘这个人与他人的妻子、他人的女儿发生邪淫。’国王们因为他“邪淫”的缘故,而惩治他。你们是否见过或听说过这样的事?”
“世尊,我们见过,听过,且将来也会再听说。”
“诸比丘,你们认为如何?你们是否见过或听说过:‘这个人舍弃了妄语,戒除了妄语。国王们因为他“戒除妄语”的缘故,而将其逮捕并惩治?’”
“不,世尊。”
“善哉,诸比丘!我也从未见过或听说过如此。
相反地,他们宣读他的罪行:‘这个人用谎言损害了长者或长者之子的利益。’国王们因为他“妄语”的缘故,而惩治他。你们是否见过或听说过这样的事?”
“世尊,我们见过,听过,且将来也会再听说。”
“诸比丘,你们认为如何?你们是否见过或听说过:‘这个人舍弃了饮酒等使人放逸之物,戒除了饮酒。国王们因为他“戒酒”的缘故,而将其逮捕并惩治?’”
“不,世尊。”
“善哉,诸比丘!我也从未见过或听说过如此。
相反地,他们宣读他的罪行:
‘这个人沉迷于饮酒放逸,杀害了女人或男人的生命;
这个人沉迷于饮酒放逸,在村庄或森林偷窃;
这个人沉迷于饮酒放逸,犯下邪淫;
这个人沉迷于饮酒放逸,以妄语损害他人的利益。’
国王们因为他这些基于“饮酒放逸”而产生的罪行,而将其逮捕并惩治。你们是否见过或听说过这样的事?”
“世尊,我们见过,听过,且将来也会再听说。”
第八(经)。
巴利语原版经文
AN.5.175/ 5. Caṇḍālasuttaṃ
175. “Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato upāsako upāsakacaṇḍālo ca hoti upāsakamalañca upāsakapatikuṭṭho ca. Katamehi pañcahi? Assaddho hoti; dussīlo hoti; kotūhalamaṅgaliko hoti, maṅgalaṃ pacceti no kammaṃ; ito ca bahiddhā dakkhiṇeyyaṃ gavesati; tattha ca pubbakāraṃ karoti. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato upāsako upāsakacaṇḍālo ca hoti upāsakamalañca upāsakapatikuṭṭho ca.
“Pañcahi, bhikkhave, dhammehi samannāgato upāsako upāsakaratanañca hoti upāsakapadumañca upāsakapuṇḍarīkañca. Katamehi pañcahi? Saddho hoti; sīlavā hoti; akotūhalamaṅgaliko hoti, kammaṃ pacceti no maṅgalaṃ; na ito bahiddhā dakkhiṇeyyaṃ gavesati; idha ca pubbakāraṃ karoti. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato upāsako upāsakaratanañca hoti upāsakapadumañca upāsakapuṇḍarīkañcā”ti. Pañcamaṃ.
AN.5.176/ 6. Pītisuttaṃ
176. Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati pañcamattehi upāsakasatehi parivuto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca–
“Tumhe kho, gahapati, bhikkhusaṅghaṃ paccupaṭṭhitā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārena Na kho, gahapati, tāvatakeneva tuṭṭhi karaṇīyā– ‘mayaṃ bhikkhusaṅghaṃ paccupaṭṭhitā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārenā’ti Tasmātiha, gahapati, evaṃ sikkhitabbaṃ– ‘kinti mayaṃ kālena kālaṃ pavivekaṃ pītiṃ upasampajja vihareyyāmā’ti! Evañhi vo, gahapati, sikkhitabban”ti.
Evaṃ vutte āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca– “acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Yāva subhāsitaṃ cidaṃ, bhante, bhagavatā– ‘tumhe kho, gahapati, bhikkhusaṅghaṃ paccupaṭṭhitā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjapari-kkhārena. Na kho, gahapati, tāvatakeneva tuṭṭhi karaṇīyā– mayaṃ bhikkhusaṅghaṃ paccupaṭṭhitā cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārenāti. Tasmātiha, gahapati, evaṃ sikkhitabbaṃ– kinti mayaṃ kālena kālaṃ pavivekaṃ pītiṃ upasampajja vihareyyāmāti! Evañhi vo, gahapati, sikkhitabban’ti. Yasmiṃ, bhante, samaye ariyasāvako pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati, pañcassa ṭhānāni tasmiṃ samaye na honti. Yampissa kāmūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa kāmūpasaṃhitaṃ sukhaṃ somanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa akusalūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa akusalūpasaṃhitaṃ sukhaṃ somanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa kusalūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yasmiṃ, bhante, samaye ariyasāvako pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati, imānissa pañca ṭhānāni tasmiṃ samaye na hontī”ti.
“Sādhu sādhu, sāriputta! Yasmiṃ, sāriputta, samaye ariyasāvako pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati, pañcassa ṭhānāni tasmiṃ samaye na honti. Yampissa kāmūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa kāmūpasaṃhitaṃ sukhaṃ somanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa akusalūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa akusalūpasaṃhitaṃ sukhaṃ somanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yampissa kusalūpasaṃhitaṃ dukkhaṃ domanassaṃ, tampissa tasmiṃ samaye na hoti. Yasmiṃ, sāriputta, samaye ariyasāvako pavivekaṃ pītiṃ upasampajja viharati, imānissa pañca ṭhānāni tasmiṃ samaye na hontī”ti. Chaṭṭhaṃ.
AN.5.177/ 7. Vaṇijjāsuttaṃ
177. “Pañcimā bhikkhave, vaṇijjā upāsakena akaraṇīyā. Katamā pañca? Satthavaṇijjā, sattavaṇijjā, maṃsavaṇijjā, majjavaṇijjā, visavaṇijjā– imā kho, bhikkhave, pañca vaṇijjā upāsakena akaraṇīyā”ti. Sattamaṃ.
AN.5.178/ 8. Rājāsuttaṃ
178. “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘ayaṃ puriso pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘ayaṃ puriso pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. Api ca, khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti – ‘ayaṃ puriso itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesīti. Tamenaṃ rājāno gahetvā pāṇātipātahetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’”ti? “Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘ayaṃ puriso adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’”ti? “No hetaṃ bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘ayaṃ puriso adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti– ‘ayaṃ puriso gāmā vā araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyīti. Tamenaṃ rājāno gahetvā adinnādānahetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’”ti? “Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘ayaṃ puriso kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’”ti? “No hetaṃ bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘ayaṃ puriso kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti– ‘ayaṃ puriso paritthīsu parakumārīsu cārittaṃ āpajjīti. Tamenaṃ rājāno gahetvā kāmesumicchācārahetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’”ti? “Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘ayaṃ puriso musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – ‘ayaṃ puriso musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti– ‘ayaṃ puriso gahapatissa vā gahapatiputtassa vā musāvādena atthaṃ pabhañjīti. Tamenaṃ rājāno gahetvā musāvādahetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’”ti? “Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā”ti
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ – ‘ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ pahāya surāmerayamajjapamāda-ṭṭhānā paṭiviratoti. Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānā veramaṇihetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karontī’ti. Api ca khvassa tatheva pāpakammaṃ pavedenti– ‘ayaṃ puriso surāmerayamajja-pamādaṭṭhānaṃ anuyutto itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesi; ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gāmā vā araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyi; ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto paritthīsu parakumārīsu cārittaṃ āpajji; ayaṃ puriso surāmerayamajjapamādaṭṭhānaṃ anuyutto gahapatissa vā gahapatiputtassa vā musāvādena atthaṃ pabhañjīti. Tamenaṃ rājāno gahetvā surāmerayamajjapamādaṭṭhānahetu hananti vā bandhanti vā pabbājenti vā yathāpaccayaṃ vā karonti. Api nu tumhehi evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’”ti? “Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā”ti. Aṭṭhamaṃ.