第一千二百三十八章 盲人经,倒置经,梵天经 增支部3集29经到31经

增支部3集29经到31经


29. 盲人经


"比丘们,这个世界上存在三种人。是哪三种?盲人、独眼人和双眼人。


"比丘们,什么是盲人?在这里,某些人没有能够获得未得到的财富或增加已得到的财富的那种眼睛;他也没有能够了解善恶法、有罪无罪法、低劣高尚法、黑白对应法的那种眼睛。比丘们,这被称为盲人。


"比丘们,什么是独眼人?在这里,某些人有能够获得未得到的财富或增加已得到的财富的那种眼睛;但是他没有能够了解善恶法、有罪无罪法、低劣高尚法、黑白对应法的那种眼睛。比丘们,这被称为独眼人。


"比丘们,什么是双眼人?在这里,某些人有能够获得未得到的财富或增加已得到的财富的那种眼睛;他也有能够了解善恶法、有罪无罪法、低劣高尚法、黑白对应法的那种眼睛。比丘们,这被称为双眼人。比丘们,这就是世界上存在的三种人。"


"既无适当的财富,也不积累功德;

两方面都失败,是失明的盲人。


另一种被称为独眼人;

他用不正当的方法寻求财富。


通过偷窃、欺骗和说谎,

他善于聚集财富,享受欲乐。

从这里去到地狱,独眼人受苦。


双眼人被称为最优秀的人;

他以正当方法获得财富,通过努力获得财产。


他以善意布施,心无杂念。

他到达美好的境地,到那里后不会悲伤。


应当远离盲人和独眼人;

应当亲近双眼人,最优秀的人。"


30. 倒置经


"比丘们,这个世界上存在三种人。是哪三种?倒置智慧的人、膝上智慧的人和广博智慧的人。


"比丘们,什么是倒置智慧的人?在这里,某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾;从座位起身后,对那个开示也既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾。比丘们,就像一个倒置的水罐,倒进去的水流出来而不会停留。同样地,比丘们,在这里某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾;从座位起身后,对那个开示也既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾。比丘们,这被称为倒置智慧的人。


"比丘们,什么是膝上智慧的人?在这里,某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示注意开头,注意中间,也注意结尾;但从座位起身后,对那个开示既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾。比丘们,就像一个人的膝上放满了各种食物 - 芝麻、大米、甜饼、枣子。他从座位起身时因忘记而把它们撒落。同样地,比丘们,在这里某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示注意开头,注意中间,也注意结尾;但从座位起身后,对那个开示既不注意开头,不注意中间,也不注意结尾。比丘们,这被称为膝上智慧的人。


"比丘们,什么是广博智慧的人?在这里,某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示注意开头,注意中间,也注意结尾;从座位起身后,对那个开示也注意开头,注意中间,也注意结尾。比丘们,就像一个正立的水罐,倒进去的水会停留而不会流出。同样地,比丘们,在这里某些人经常去精舍听比丘们说法。比丘们为他宣说法,开始善、中间善、结尾善,有意义,文句优美,完整圆满,清净的梵行。他坐在那里时,对那个开示注意开头,注意中间,也注意结尾;从座位起身后,对那个开示也注意开头,注意中间,也注意结尾。比丘们,这被称为广博智慧的人。比丘们,这就是世界上存在的三种人。"


"倒置智慧的人,愚昧无知,

即使经常去比丘那里。


对开示的开头、中间和结尾,

这样的人无法理解,因为他没有智慧。


膝上智慧的人比他稍好,

即使经常去比丘那里。


对开示的开头、中间和结尾,

这样的人坐在那里,能够理解文句。

但起身后就不知道了,所学的都忘记了。


广博智慧的人被称为比他们更好,

即使经常去比丘那里。


对开示的开头、中间和结尾,

这样的人坐在那里,能够理解文句。


他以最好的意图记住,心无杂念;

实践法随法,他将能够终结苦。"


第三品 人品


天使品


31. 梵天经


"比丘们,那些家庭中父母在家中受子女尊敬的,就是与梵天同在。比丘们,那些家庭中父母在家中受子女尊敬的,就是与最初的老师同在。比丘们,那些家庭中父母在家中受子女尊敬的,就是值得供养的。比丘们,'梵天'是父母的代名词。比丘们,'最初的老师'是父母的代名词。比丘们,'值得供养者'是父母的代名词。这是为什么?比丘们,父母对子女有很大恩惠,是养育者、抚养者,是这个世界的展示者。"


"父母被称为梵天,被称为最初的老师,

对子女来说是值得供养的,他们怜悯后代。


因此,智者应该礼敬他们,尊重他们;

以食物、饮料、衣服、卧具,

以按摩、沐浴和洗脚来服侍他们。


由于这种对父母的照顾,智者

在此世受赞扬,死后往生天界欢喜。"


巴利语原版经文


29/ 9. Andhasuttaṃ

   29. “Tayome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame tayo? Andho, ekacakkhu, dvicakkhu. Katamo ca, bhikkhave, puggalo andho? Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tathārūpaṃ cakkhu na hoti yathārūpena cakkhunā anadhigataṃ vā bhogaṃ adhigaccheyya adhigataṃ vā bhogaṃ phātiṃ kareyya; tathārūpampissa cakkhu na hoti yathārūpena cakkhunā kusalākusale dhamme jāneyya, sāvajjānavajje dhamme jāneyya, hīnappaṇīte dhamme jāneyya, kaṇhasukkasappaṭibhāge dhamme jāneyya. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo andho.

   “Katamo ca, bhikkhave, puggalo ekacakkhu? Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tathārūpaṃ cakkhu hoti yathārūpena cakkhunā anadhigataṃ vā bhogaṃ adhigaccheyya adhigataṃ vā bhogaṃ phātiṃ kareyya; tathārūpaṃ panassa cakkhu na hoti yathārūpena cakkhunā kusalākusale dhamme jāneyya, sāvajjānavajje dhamme jāneyya, hīnappaṇīte dhamme jāneyya, kaṇhasukkasappaṭibhāge dhamme jāneyya. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo ekacakkhu.

   “Katamo ca, bhikkhave, puggalo dvicakkhu? Idha, bhikkhave, ekaccassa puggalassa tathārūpaṃ cakkhu hoti yathārūpena cakkhunā anadhigataṃ vā bhogaṃ adhigaccheyya, adhigataṃ vā bhogaṃ phātiṃ kareyya; tathārūpampissa cakkhu hoti yathārūpena cakkhunā kusalākusale dhamme jāneyya; sāvajjānavajje dhamme jāneyya, hīnappaṇīte dhamme jāneyya, kaṇhasukkasappaṭibhāge dhamme jāneyya. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puggalo dvicakkhu. ‘Ime kho, bhikkhave, tayo puggalā santo saṃvijjamānā lokasmin’”ti.

  “Na ceva bhogā tathārūpā, na ca puññāni kubbati;

  Ubhayattha kaliggāho, andhassa hatacakkhuno.

  “Athāparāyaṃ akkhāto, ekacakkhu ca puggalo;

  Dhammādhammena saṭhoso, bhogāni pariyesati.

  “Theyyena kūṭakammena, musāvādena cūbhayaṃ;

  Kusalo hoti saṅghātuṃ, kāmabhogī ca mānavo.

  Ito so nirayaṃ gantvā, ekacakkhu vihaññati.

  “Dvicakkhu pana akkhāto, seṭṭho purisapuggalo;

  Dhammaladdhehi bhogehi, uṭṭhānādhigataṃ dhanaṃ.

  “Dadāti seṭṭhasaṅkappo, abyaggamānaso naro.

  Upeti bhaddakaṃ ṭhānaṃ, yattha gantvā na socati.

  “Andhañca ekacakkhuñca, ārakā parivajjaye;

  Dvicakkhuṃ pana sevetha, seṭṭhaṃ purisapuggalan”ti. Navamaṃ.



30/ 10. Avakujjasuttaṃ

   30. “Tayome bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame tayo? Avakujjapañño puggalo, ucchaṅgapañño puggalo, puthupañño puggalo. Katamo ca, bhikkhave, avakujjapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho nikkujjo tatra udakaṃ āsittaṃ vivaṭṭati, no saṇṭhāti; evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya neva ādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya nevādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, avakujjapañño puggalo.

   “Katamo ca, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya nevādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, purisassa ucchaṅge nānākhajjakāni ākiṇṇāni– tilā taṇḍulā modakā badarā. So tamhā āsanā vuṭṭhahanto satisammosā pakireyya Evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhito ca kho tamhā āsanā tassā kathāya neva ādiṃ manasi karoti, na majjhaṃ manasi karoti, na pariyosānaṃ manasi karoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ucchaṅgapañño puggalo.

   “Katamo ca, bhikkhave, puthupañño puggalo? Idha, bhikkhave, ekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Seyyathāpi, bhikkhave, kumbho ukkujjo tatra udakaṃ āsittaṃ saṇṭhāti no vivaṭṭati; evamevaṃ kho, bhikkhave, idhekacco puggalo ārāmaṃ gantā hoti abhikkhaṇaṃ bhikkhūnaṃ santike dhammassavanāya. Tassa bhikkhū dhammaṃ desenti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāsenti. So tasmiṃ āsane nisinno tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti; vuṭṭhitopi tamhā āsanā tassā kathāya ādimpi manasi karoti, majjhampi manasi karoti, pariyosānampi manasi karoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, puthupañño puggalo. ‘Ime kho, bhikkhave, tayo puggalā santo saṃvijjamānā lokasmin’”ti.

  “Avakujjapañño puriso, dummedho avicakkhaṇo;

  Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.

  “Ādiṃ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso;

  Uggahetuṃ na sakkoti, paññā hissa na vijjati.

  “Ucchaṅgapañño puriso, seyyo etena vuccati;

  Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.

  “Ādiṃ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso;

  Nisinno āsane tasmiṃ, uggahetvāna byañjanaṃ.

  Vuṭṭhito nappajānāti, gahitaṃ hissa mussati.

  “Puthupañño ca puriso, seyyo etehi vuccati;

  Abhikkhaṇampi ce hoti, gantā bhikkhūna santike.

  “Ādiṃ kathāya majjhañca, pariyosānañca tādiso;

  Nisinno āsane tasmiṃ, uggahetvāna byañjanaṃ.

  “Dhāreti seṭṭhasaṅkappo, abyaggamānaso naro;

  Dhammānudhammappaṭipanno, dukkhassantakaro siyā”ti. Dasamaṃ.

   Puggalavaggo tatiyo.

   Tassuddānaṃ–

   Samiddha -gilāna-saṅkhārā, bahukārā vajirena ca.

   Sevi-jiguccha-gūthabhāṇī, andho ca avakujjatāti.


4. Devadūtavaggo

31/ 1.Sabrahmakasuttaṃ

   31. “Sabrahmakāni bhikkhave, tāni kulāni yesaṃ puttānaṃ mātāpitaro ajjhāgāre pūjitā honti. Sapubbācariyakāni, bhikkhave, tāni kulāni yesaṃ puttānaṃ mātāpitaro ajjhāgāre pūjitā honti. Sāhuneyyāni bhikkhave, tāni kulāni yesaṃ puttānaṃ mātāpitaro ajjhāgāre pūjitā honti. ‘Brahmā’ti, bhikkhave, mātāpitūnaṃ etaṃ adhivacanaṃ. ‘Pubbācariyā’ti, bhikkhave, mātāpitūnaṃ etaṃ adhivacanaṃ. ‘Āhuneyyā’ti bhikkhave, mātāpitūnaṃ etaṃ adhivacanaṃ. Taṃ kissa hetu? Bahukārā, bhikkhave, mātāpitaro puttānaṃ, āpādakā posakā, imassa lokassa dassetāroti.

  “Brahmāti mātāpitaro, pubbācariyāti vuccare;

  Āhuneyyā ca puttānaṃ, pajāya anukampakā.

  “Tasmā hi ne namasseyya, sakkareyya ca paṇḍito;

  Annena atha pānena, vatthena sayanena ca;

  Ucchādanena nhāpanena, pādānaṃ dhovanena ca.

  “Tāya naṃ pāricariyāya, mātāpitūsu paṇḍitā;

  Idheva naṃ pasaṃsanti, pecca sagge pamodatī”ti . Paṭhamaṃ.


“第一千二百三十八章 盲人经,倒置经,梵天经 增支部3集29经到31经” 的相关文章

第六章 富有后能够管束好自己的人很少

相应部3相应6经/少经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐下,他对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,内心生起这样的念想:在世间获得大量财富、富甲天下的人,他们在获得巨额财富后,不沉迷享受,不放任自己胡作非为,不贪求对欲望的满足,不侵害别...

第十章 什么才是世间最大的捆绑和束缚?

相应部3相应10经/繫缚经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,有一大群罪犯被骄萨罗国的波斯匿王下令抓捕,这些罪犯一些人的身体被绳子捆绑,一些人的脚上被套上脚链,一些人全身都被套上锁链,他们垂头丧气的被官差押赴监狱关押。那个时候,有很多出家人在中午前穿好法衣,拿着饭钵到舍卫城中化缘饭食,他们看见了被...

第十四章 怎么样做才能睡个好觉?

相应部3相应14经/战斗经第一(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,摩揭陀国的阿闍世王突然率领军队偷袭了迦尸国,并且在占领迦尸国后,又继续入侵骄萨罗国。骄萨罗国的军队被攻击后,波斯匿王仓促的率领军队,准备抵御阿闍世王军队的入侵。由于事发突然,波斯匿王毫无准备,他率领的军队又没有战心,很快阿闍世王的军...

第四十四章 孝顺奉养父母的果报

相应部7相应19经/扶养母亲者经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,有一个婆罗门来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,对佛陀说:“世尊,我用别人施舍、布施给我的饮食来奉养父母可以吗?我这样做能够为自己种植下很多福德吗?”佛陀说:“婆罗门,孝顺奉养父母是你应该做的事情,只要你不违反所在国家的法律,不管是别人...

第四十七章 善人不是口中说出来的

相应部7相应22经/抠么度色经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,佛陀住在释迦族的一个叫库摩都萨的城市中,那时,佛陀中午前穿好法衣,拿着饭钵进入库摩都萨城挨家挨户,不分贫富贵贱的化缘饭食。那个时候,库摩都萨城里的婆罗门教徒正在一个大房子里面聚会,天空下着毛毛细雨。佛陀来到婆罗门教徒聚会的大房子外。...

第五十三章 世间事物是真实的还是虚假的?

相应部12相应15经/迦旃延氏经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,迦旃延尊者来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,在一旁坐下,迦旃延尊者对佛陀说:“世尊,您经常说要有正确的见解,什么才是正确的见解呢?”佛陀说:“迦旃延,世间大多数人有两种观点,他们要么认为世间的一...