相应部8相应1经到3经 出离经,不乐经,善行经
相应部8相应1经到3经(婆耆舍相应/有偈篇/祇夜)
万耆沙相应
1. 出离经
如是我闻。一时,尊者万耆沙与其戒师尊者尼拘律迦巴一同住在阿拉维城的阿伽拉婆塔寺。当时,万耆沙刚出家不久,被留在寺院看守。
这时,许多盛装打扮的女子前来参观寺院。万耆沙看到这些女子后,内心生起不满,欲望扰乱了他的心。于是万耆沙想:"这对我真是不幸,真是不利!我生起了不满,欲望扰乱了我的心。在这种情况下,怎么可能有别人来驱除我的不满,让我生起喜悦呢?不如我自己驱除不满,使自己生起喜悦吧。"
于是,万耆沙自己驱除了不满,生起了喜悦,当时他说了这些偈颂:
"我已出离,从在家到无家,
却被邪恶的妄想追逐。
就算千名勇猛的弓箭手,
四面八方包围我,
即便更多的女子到来,
也不能动摇我坚定于法。
我亲耳听闻佛陀太阳族人所说,
我的心已专注于通往涅槃之道。
邪恶者啊,若你来找我,
我必如此行事,你连我的影子都看不到。"
2. 不乐经
一时......尊者万耆沙与其戒师尊者尼拘律迦巴一同住在阿拉维城的阿伽拉婆塔寺。当时,尼拘律迦巴在午餐后返回寺院,傍晚或第二天早晨才出来。
这时,万耆沙生起了不满,欲望扰乱了他的心。于是万耆沙想:"这对我真是不幸,真是不利!我生起了不满,欲望扰乱了我的心。在这种情况下,怎么可能有别人来驱除我的不满,让我生起喜悦呢?不如我自己驱除不满,使自己生起喜悦吧。"
于是,万耆沙自己驱除了不满,生起了喜悦,当时他说了这些偈颂:
"舍弃不乐与喜乐,
及一切与家相关的思想。
不再任何地方造作烦恼丛林,
无欲无烦恼者,他才是比丘。
此世间地上与空中,
一切有形之物皆会衰败,
明智者了知一切无常,如是而行。
人们执著于诸蕴,
对所见所闻所觉所知。
无执著者于此去除欲望,
不染著者被称为牟尼。
六十种邪见依附妄想,
许多人固执不合法的见解。
不随众人起争论,
不说粗鄙语言,他才是比丘。
贤明者长期修习定,
不虚伪、聪慧、无贪求。
圣者已证得寂静之处,
灭尽烦恼,等待时至。"
3. 善行经
一时,尊者万耆沙与其戒师尊者尼拘律迦巴一同住在阿拉维城的阿伽拉婆塔寺。当时,万耆沙因自己的才辩而轻视其他善良的比丘。
于是万耆沙想:"这对我真是不幸,真是不利!我因自己的才辩而轻视其他善良的比丘。"
然后,万耆沙生起自责,当时他说了这些偈颂:
"放弃傲慢,乔达摩啊,完全舍弃傲慢之道。
长期沉溺于傲慢之道,必将后悔。
被傲慢玷污的人们,为傲慢所害堕入地狱。
为傲慢所害堕入地狱的人们,长期悲伤。
但比丘从不悲伤,他正确行道,征服道路。
他获得名声与快乐,人们称他为见法者,精进者。
因此,在此世间精进不懈,去除障碍保持清净。
完全舍弃傲慢,以智慧终结(轮回),成为寂静者。"
巴利语原版经文
8. Vaṅgīsasaṃyuttaṃ
SN.8.1. Nikkhantasuttaṃ
209. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ āyasmā vaṅgīso āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye āyasmatā nigrodhakappena upajjhāyena saddhiṃ. Tena kho pana samayena āyasmā vaṅgīso navako hoti acirapabbajito ohiyyako vihārapālo. Atha kho sambahulā itthiyo samalaṅkaritvā yena aggāḷavako ārāmo tenupasaṅkamiṃsu vihārapekkhikāyo. Atha kho āyasmato vaṅgīsassa tā itthiyo disvā anabhirati uppajjati, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti. Atha kho āyasmato vaṅgīsassa etadahosi – “alābhā vata me, na vata me lābhā; dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ; yassa me anabhirati uppannā, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti, taṃ kutettha labbhā, yaṃ me paro anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyya. Yaṃnūnāhaṃ attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyyan”ti. Atha kho āyasmā vaṅgīso attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādetvā tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi–
“Nikkhantaṃ vata maṃ santaṃ, agārasmānagāriyaṃ;
Vitakkā upadhāvanti, pagabbhā kaṇhato ime.
“Uggaputtā mahissāsā, sikkhitā daḷhadhammino;
Samantā parikireyyuṃ, sahassaṃ apalāyinaṃ.
“Sacepi etato bhiyyo, āgamissanti itthiyo;
Neva maṃ byādhayissanti, dhamme samhi patiṭṭhitaṃ.
“Sakkhī hi me sutaṃ etaṃ, buddhassādiccabandhuno.
Nibbānagamanaṃ maggaṃ, tattha me nirato mano.
“Evañce maṃ viharantaṃ, pāpima upagacchasi;
Tathā maccu karissāmi, na me maggampi dakkhasī”ti.
SN.8.2. Aratisuttaṃ
210. Ekaṃ samayaṃ …pe… āyasmā vaṅgīso āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye āyasmatā nigrodhakappena upajjhāyena saddhiṃ. Tena kho pana samayena āyasmā nigrodhakappo pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto vihāraṃ pavisati, sāyaṃ vā nikkhamati aparajju vā kāle. Tena kho pana samayena āyasmato vaṅgīsassa anabhirati uppannā hoti, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti. Atha kho āyasmato vaṅgīsassa etadahosi– “alābhā vata me, na vata me lābhā; dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ; yassa me anabhirati uppannā, rāgo cittaṃ anuddhaṃseti; taṃ kutettha labbhā, yaṃ me paro anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyya. Yaṃnūnāhaṃ attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādeyyan”ti. Atha kho āyasmā vaṅgīso attanāva attano anabhiratiṃ vinodetvā abhiratiṃ uppādetvā tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi–
“Aratiñca ratiñca pahāya, sabbaso gehasitañca vitakkaṃ.
Vanathaṃ na kareyya kuhiñci, nibbanatho arato sa hi bhikkhu.
“Yamidha pathaviñca vehāsaṃ, rūpagatañca jagatogadhaṃ;
Kiñci parijīyati sabbamaniccaṃ, evaṃ samecca caranti mutattā.
“Upadhīsu janā gadhitāse, diṭṭhasute paṭighe ca mute ca;
Ettha vinodaya chandamanejo, yo ettha na limpati taṃ munimāhu.
“Atha saṭṭhinissitā savitakkā, puthū janatāya adhammā niviṭṭhā.
Na ca vaggagatassa kuhiñci, no pana duṭṭhullabhāṇī sa bhikkhu.
“Dabbo cirarattasamāhito, akuhako nipako apihālu;
Santaṃ padaṃ ajjhagamā muni paṭicca, parinibbuto kaṅkhati kāla’’nti.
SN.8.3. Pesalasuttaṃ
211. Ekaṃ samayaṃ āyasmā vaṅgīso āḷaviyaṃ viharati aggāḷave cetiye āyasmatā nigrodhakappena upajjhāyena saddhiṃ. Tena kho pana samayena āyasmā vaṅgīso attano paṭibhānena aññe pesale bhikkhū atimaññati. Atha kho āyasmato vaṅgīsassa etadahosi– “alābhā vata me, na vata me lābhā; dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ; yvāhaṃ attano paṭibhānena aññe pesale bhikkhū atimaññāmī”ti. Atha kho āyasmā vaṅgīso attanāva attano vippaṭisāraṃ uppādetvā tāyaṃ velāyaṃ imā gāthāyo abhāsi–
“Mānaṃ pajahassu gotama, mānapathañca pajahassu;
Asesaṃ mānapathasmiṃ, samucchito vippaṭisārīhuvā cirarattaṃ.
“Makkhena makkhitā pajā, mānahatā nirayaṃ papatanti;
Socanti janā cirarattaṃ, mānahatā nirayaṃ upapannā.
“Na hi socati bhikkhu kadāci, maggajino sammāpaṭipanno.
Kittiñca sukhañca anubhoti, dhammadasoti tamāhu pahitattaṃ.
“Tasmā akhilodha padhānavā, nīvaraṇāni pahāya visuddho.
Mānañca pahāya asesaṃ, vijjāyantakaro samitāvī”ti.