相应部35相应13经到15经,第一正觉前经,第二正觉前经,第一寻求满足经

2. 双品 


13 第一正觉前经


舍卫城因缘。


"比丘们,在我正觉之前,还未证得正觉,还是菩萨的时候,我心中生起了这样的想法:'眼的满足(乐味)是什么?眼的危险(过患)是什么?从眼的出离是什么?耳的……(中略)……鼻的……舌的……身的……意的满足是什么?意的危险是什么?从意的出离是什么?'


比丘们,那时我心中生起了这样的想法:'缘于眼而生起的快乐与喜悦,这就是眼的满足。眼是无常的、苦的、变易法,这就是眼的过患。对于眼,调伏欲贪、断除欲贪,这就是眼的出离。缘于耳……(中略)……缘于鼻……(中略)……缘于舌而生起的快乐与喜悦,这就是舌的满足。舌是无常的、苦的、变易法,这就是舌的过患。对于舌,调伏欲贪、断除欲贪,这就是舌的出离。缘于身……(中略)……缘于意而生起的快乐与喜悦,这就是意的满足。意是无常的、苦的、变易法,这就是意的过患。对于意,调伏欲贪、断除欲贪,这就是意的出离。'"


"比丘们,只要我对这六种内处(内在的感官基础),没有如实地了知满足为满足、过患为过患、出离为出离,那么,比丘们,我在包括天、魔、梵的世间,包括沙门、婆罗门、天与人的众生中,就不宣称自己已证得无上正等正觉。


但是,比丘们,当我对这六种内处,如实地了知了满足为满足、过患为过患、出离为出离时,那时,比丘们,我在包括天、魔、梵的世间,包括沙门、婆罗门、天与人的众生中,宣称自己已证得无上正等正觉。


并且,我生起了这样的智见:'我的解脱不可动摇,这是最后一生,不会再有来世了。'"


第一经完。


14 第二正觉前经


"比丘们,在我正觉之前,还未证得正觉,还是菩萨的时候,我心中生起了这样的想法:'色(色尘)的满足是什么?色的危险是什么?从色的出离是什么?声的……(中略)……香的……味的……触的……法的满足是什么?法的危险是什么?从法的出离是什么?'


比丘们,那时我心中生起了这样的想法:'缘于色而生起的快乐与喜悦,这就是色的满足。色是无常的、苦的、变易法,这就是色的过患。对于色,调伏欲贪、断除欲贪,这就是色的出离。缘于声……香……味……触……缘于法而生起的快乐与喜悦,这就是法的满足。法是无常的、苦的、变易法,这就是法的过患。对于法,调伏欲贪、断除欲贪,这就是法的出离。'"


"比丘们,只要我对这六种外处(外在的感官对象),没有如实地了知满足为满足、过患为过患、出离为出离,那么,比丘们,我在包括天、魔、梵的世间,包括沙门、婆罗门、天与人的众生中,就不宣称自己已证得无上正等正觉。


但是,比丘们,当我对这六种外处,如实地了知了满足为满足、过患为过患、出离为出离时,那时,比丘们,我在包括天、魔、梵的世间,包括沙门、婆罗门、天与人的众生中,宣称自己已证得无上正等正觉。


并且,我生起了这样的智见:'我的解脱不可动摇,这是最后一生,不会再有来世了。'"


第二经完。


15 第一寻求满足经


"比丘们,我曾去寻求眼的满足。眼的满足是什么,我找到了它。眼的满足有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求眼的过患。眼的过患是什么,我找到了它。眼的过患有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求眼的出离。眼的出离是什么,我找到了它。眼的出离有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求耳的……(中略)……比丘们,我曾去寻求鼻的……(中略)……比丘们,我曾去寻求舌的满足。舌的满足是什么,我找到了它。舌的满足有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求舌的过患。舌的过患是什么,我找到了它。舌的过患有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求舌的出离。舌的出离是什么,我找到了它。舌的出离有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求意的满足。意的满足是什么,我找到了它。意的满足有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求意的过患。意的过患是什么,我找到了它。意的过患有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,我曾去寻求意的出离。意的出离是什么,我找到了它。意的出离有多少,以智慧我已善见了它。


比丘们,只要我对这六种内处,没有如实地了知满足为满足、过患为过患、出离为出离……(中略)……(那么我就不宣称自己已证得无上正等正觉。但当我如实了知之后)我宣称自己已证得无上正等正觉。


并且,我生起了这样的智见:'我的解脱不可动摇,这是最后一生,不会再有来世了。'"


第三经完。


巴利语原版经文


2. Yamakavaggo

SN.35.13/(1). Paṭhamapubbesambodhasuttaṃ

   13. Sāvatthinidānaṃ “Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi– ‘ko nu kho cakkhussa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ? Ko sotassa …pe… ko ghānassa… ko jivhāya… ko kāyassa… ko manassa assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇan’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘yaṃ kho cakkhuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ cakkhussa assādo. Yaṃ cakkhuṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, ayaṃ cakkhussa ādīnavo. Yo cakkhusmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ cakkhussa nissaraṇaṃ. Yaṃ sotaṃ …pe… yaṃ ghānaṃ …pe… yaṃ jivhaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ jivhāya assādo. Yaṃ jivhā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ jivhāya ādīnavo. Yo jivhāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ jivhāya nissaraṇaṃ. Yaṃ kāyaṃ …pe… yaṃ manaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ manassa assādo. Yaṃ mano anicco dukkho vipariṇāmadhammo, ayaṃ manassa ādīnavo. Yo manasmiṃ chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ manassa nissaraṇan’”ti.

   “Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi– ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti. Paṭhamaṃ.


SN.35.14/(2). Dutiyapubbesambodhasuttaṃ

   14. “Pubbeva me, bhikkhave, sambodhā anabhisambuddhassa bodhisattasseva sato etadahosi– ‘ko nu kho rūpānaṃ assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇaṃ? Ko saddānaṃ …pe… ko gandhānaṃ… ko rasānaṃ… ko phoṭṭhabbānaṃ… ko dhammānaṃ assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇan’ti? Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi– ‘yaṃ kho rūpe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ rūpānaṃ assādo. Yaṃ rūpā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ rūpānaṃ ādīnavo. Yo rūpesu chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ rūpānaṃ nissaraṇaṃ. Yaṃ sadde… gandhe… rase… phoṭṭhabbe… yaṃ dhamme paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ dhammānaṃ assādo. Yaṃ dhammā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā ayaṃ dhammānaṃ ādīnavo. Yo dhammesu chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ dhammānaṃ nissaraṇan’”ti.

   “Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ bāhirānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ, neva tāvāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Yato ca khvāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ bāhirānaṃ āyatanānaṃ evaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññāsiṃ, athāhaṃ, bhikkhave, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya ‘anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi– ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti. Dutiyaṃ.


SN.35.15/(3). Paṭhama-assādapariyesanasuttaṃ

   15. “Cakkhussāhaṃ, bhikkhave, assādapariyesanaṃ acariṃ. Yo cakkhussa assādo tadajjhagamaṃ. Yāvatā cakkhussa assādo paññāya me so sudiṭṭho. Cakkhussāhaṃ, bhikkhave ādīnavapariyesanaṃ acariṃ. Yo cakkhussa ādīnavo tadajjhagamaṃ. Yāvatā cakkhussa ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho. Cakkhussāhaṃ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṃ acariṃ. Yaṃ cakkhussa nissaraṇaṃ tadajjhagamaṃ. Yāvatā cakkhussa nissaraṇaṃ paññāya me taṃ sudiṭṭhaṃ. Sotassāhaṃ bhikkhave… ghānassāhaṃ, bhikkhave… jivhāyāhaṃ bhikkhave, assādapariyesanaṃ acariṃ. Yo jivhāya assādo tadajjhagamaṃ. Yāvatā jivhāya assādo paññāya me so sudiṭṭho. Jivhāyāhaṃ, bhikkhave, ādīnavapariyesanaṃ acariṃ. Yo jivhāya ādīnavo tadajjhagamaṃ. Yāvatā jivhāya ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho. Jivhāyāhaṃ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṃ acariṃ. Yaṃ jivhāya nissaraṇaṃ tadajjhagamaṃ. Yāvatā jivhāya nissaraṇaṃ, paññāya me taṃ sudiṭṭhaṃ. Manassāhaṃ, bhikkhave, assādapariyesanaṃ acariṃ. Yo manassa assādo tadajjhagamaṃ. Yāvatā manassa assādo paññāya me so sudiṭṭho. Manassāhaṃ, bhikkhave ādīnavapariyesanaṃ acariṃ. Yo manassa ādīnavo tadajjhagamaṃ. Yāvatā manassa ādīnavo paññāya me so sudiṭṭho. Manassāhaṃ, bhikkhave, nissaraṇapariyesanaṃ acariṃ. Yaṃ manassa nissaraṇaṃ tadajjhagamaṃ. Yāvatā manassa nissaraṇaṃ, paññāya me taṃ sudiṭṭhaṃ.

   “Yāvakīvañcāhaṃ, bhikkhave, imesaṃ channaṃ ajjhattikānaṃ āyatanānaṃ assādañca assādato, ādīnavañca ādīnavato, nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ nābbhaññāsiṃ …pe… paccaññāsiṃ. Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi– ‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’”ti. Tatiyaṃ.


“相应部35相应13经到15经,第一正觉前经,第二正觉前经,第一寻求满足经” 的相关文章

相应1经 渡瀑流经

相应部1相应1经/暴流之渡过经(诸天相应/有偈篇/祇夜)礼敬世尊、阿罗汉、正等正觉者。相应部(1) 有偈品1. 天神相应1. 芦苇品这是我亲身听闻到的。一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。那时,在深夜里,有一位容色殊胜的天神使整个祇树园光芒四射,来到世尊所在之处。到达后,向世尊礼拜,然后站在一旁。站在...

相应2经 解脱经

相应部1相应2经/解脱经(诸天相应/有偈篇/祇夜)(发生地)在舍卫城。在深夜,有一位容貌美丽的天神来到祇树给孤独园。她的光芒照亮了整个园林。这位天神来到世尊面前,向他致敬,然后站在一旁。站好后,天神对世尊说:天神:"尊者,您知道众生如何获得解脱、自由和独处吗?"世尊:"...

相应部1相应10经 林野经

相应部1相应10经/林野经(诸天相应/有偈篇/祇夜)舍卫城缘起。那位天神站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"居住在林野中的人,平和的修行梵行者(梵行者解释:指遵循严格的精神修行和道德生活方式的修行人,梵行通常指纯洁的、禁欲的生活方式,梵行的最终目标是达到解脱或涅槃的境界),每日只食一餐,为...

相应部1相应12经 欢喜经

相应部1相应12经/欢喜经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这是发生在舍卫城的事。有一位天神来到世尊(佛陀)身边,站在一旁,用偈颂对世尊说:"有儿子的人因儿子而欢喜,有牛的人因牛而欢喜。人因执着而有欢喜,没有执着的人就不会欢喜。"世尊以偈颂回答:"有儿子的人因儿子而忧愁,有牛的...

相应部1相应13经 无与子同等经

相应部1相应13经/无与子同等经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这件事发生在舍卫城。有一位天神来到世尊身边,恭敬地站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神说:"世间没有比儿子更深的爱,没有比牛群更有价值的财富,没有比太阳更明亮的光芒,没有比海洋更广大的水体。"世尊回答说:"世间没有比...

相应部1相应14经 刹帝利经

相应部1相应14经/刹帝利经(诸天相应/有偈篇/祇夜)某位天神说:"在两足生物中,刹帝利最高贵,在四足动物中,公牛最为优秀。在妻子之中,处女新娘最珍贵,在儿子之中,长子最为重要。"佛陀回答:"在两足生物中,正觉者最高贵,在四足动物中,良种马最优秀。在妻子之中,恭顺者最珍...