相应部34相应1经到6经,以定为根本的等至经,以定为根本的住定经,以定为根本的出定经,以定为根本的善适经,以定为根本的所缘经,以定为根本的行境经
34.(13) 禅相应
1 以定为根本的等至经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧等至(进入禅定的成就)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧等至,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧等至。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧等至。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧等至,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳,从乳得酪,从酪得生酥,从生酥得熟酥,从熟酥得醍醐,于其中醍醐被称为最上者;正是如此,诸比丘,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧等至,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。"
第一经。
2 以定为根本的住定经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧住定(保持禅定的能力)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧住定,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧住定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧住定。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧住定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳,从乳得酪,从酪得生酥,从生酥得熟酥,从熟酥得醍醐,于其中醍醐被称为最上者;正是如此,诸比丘,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧住定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。"
第二经。
3 以定为根本的出定经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧出定(从禅定中出来的能力)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧出定,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧出定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧出定。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧出定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"
第三经。
4 以定为根本的善适经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧善适(使禅心调适、调柔)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧善适,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧善适。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧善适。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧善适,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"
第四经。
5 以定为根本的所缘经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧所缘(选择禅修对象)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧所缘,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧所缘。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧所缘。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧所缘,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"
第五经。
6 以定为根本的行境经
于舍卫城。
"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?
诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧行境(禅修的活动范围、领域)。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧行境,但于定不善巧入定。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧行境。
诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧行境。
诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧行境,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。
诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"
第六经。
巴利语原版经文
34.(13). Jhānasaṃyuttaṃ
SN.34.1. Samādhimūlakasamāpattisuttaṃ
662. Sāvatthinidānaṃ “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ samāpattikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samāpattikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ samāpattikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ samāpattikusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ samāpattikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo tatra aggamakkhāyati; evameva kho, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ samāpattikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā”ti. Paṭhamaṃ.
SN.34.2. Samādhimūlakaṭhitisuttaṃ
663. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ ṭhitikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ ṭhitikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ ṭhitikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo tatra aggamakkhāyati; evameva kho, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā”ti. Dutiyaṃ.
SN.34.3. Samādhimūlakavuṭṭhānasuttaṃ
664. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Tatiyaṃ.
SN.34.4. Samādhimūlakakallitasuttaṃ
665. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ kallitakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ kallitakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ kallitakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ kallitakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ kallitakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Catutthaṃ.
SN.34.5. Samādhimūlaka-ārammaṇasuttaṃ
666. Sāvatthinidānaṃ “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ ārammaṇakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ ārammaṇakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ ārammaṇakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ ārammaṇakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ārammaṇakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Pañcamaṃ.
SN.34.6. Samādhimūlakagocarasuttaṃ
667. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ gocarakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ gocarakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ gocarakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ gocarakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ gocarakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Chaṭṭhaṃ.