相应部34相应1经到6经,以定为根本的等至经,以定为根本的住定经,以定为根本的出定经,以定为根本的善适经,以定为根本的所缘经,以定为根本的行境经

34.(13) 禅相应


1 以定为根本的等至经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧等至(进入禅定的成就)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧等至,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧等至。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧等至。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧等至,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳,从乳得酪,从酪得生酥,从生酥得熟酥,从熟酥得醍醐,于其中醍醐被称为最上者;正是如此,诸比丘,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧等至,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。"


第一经。


2 以定为根本的住定经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧住定(保持禅定的能力)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧住定,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧住定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧住定。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧住定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳,从乳得酪,从酪得生酥,从生酥得熟酥,从熟酥得醍醐,于其中醍醐被称为最上者;正是如此,诸比丘,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧住定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。"


第二经。


3 以定为根本的出定经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧出定(从禅定中出来的能力)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧出定,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧出定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧出定。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧出定,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"


第三经。


4 以定为根本的善适经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧善适(使禅心调适、调柔)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧善适,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧善适。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧善适。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧善适,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"


第四经。


5 以定为根本的所缘经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧所缘(选择禅修对象)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧所缘,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧所缘。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧所缘。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧所缘,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"


第五经。


6 以定为根本的行境经


于舍卫城。


"诸比丘,有此四种修禅者。是哪四种呢?


诸比丘,在此,有一类修禅者,于定善巧入定,但于定不善巧行境(禅修的活动范围、领域)。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定善巧行境,但于定不善巧入定。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既不善巧入定,于定也不善巧行境。


诸比丘,又在此,有一类修禅者,于定既善巧入定,于定也善巧行境。


诸比丘,于此中,那位修禅者于定既善巧入定,于定也善巧行境,此人于此四种修禅者中,乃为最高、最殊胜、最优、最上、最妙者。


诸比丘,譬如从牛得乳……(中略)……最妙者。"


第六经。


巴利语原版经文


34.(13). Jhānasaṃyuttaṃ

SN.34.1. Samādhimūlakasamāpattisuttaṃ

   662. Sāvatthinidānaṃ “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ samāpattikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samāpattikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ samāpattikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ samāpattikusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ samāpattikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo tatra aggamakkhāyati; evameva kho, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ samāpattikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā”ti. Paṭhamaṃ.


SN.34.2. Samādhimūlakaṭhitisuttaṃ

   663. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ ṭhitikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ ṭhitikusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ ṭhitikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ, khīramhā dadhi, dadhimhā navanītaṃ, navanītamhā sappi, sappimhā sappimaṇḍo tatra aggamakkhāyati; evameva kho, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro cā”ti. Dutiyaṃ.


SN.34.3. Samādhimūlakavuṭṭhānasuttaṃ

   664. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ vuṭṭhānakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Tatiyaṃ.


SN.34.4. Samādhimūlakakallitasuttaṃ

   665. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ kallitakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ kallitakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ kallitakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ kallitakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ kallitakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Catutthaṃ.


SN.34.5. Samādhimūlaka-ārammaṇasuttaṃ

   666. Sāvatthinidānaṃ “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ ārammaṇakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ ārammaṇakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ ārammaṇakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ ārammaṇakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ārammaṇakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Pañcamaṃ.


SN.34.6. Samādhimūlakagocarasuttaṃ

   667. Sāvatthinidānaṃ. “Cattārome, bhikkhave, jhāyī. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na samādhismiṃ gocarakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ gocarakusalo hoti, na samādhismiṃ samādhikusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī neva samādhismiṃ samādhikusalo hoti, na ca samādhismiṃ gocarakusalo. Idha pana, bhikkhave, ekacco jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti, samādhismiṃ gocarakusalo ca. Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ gocarakusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. Seyyathāpi, bhikkhave, gavā khīraṃ …pe… pavaro cā”ti. Chaṭṭhaṃ.


“相应部34相应1经到6经,以定为根本的等至经,以定为根本的住定经,以定为根本的出定经,以定为根本的善适经,以定为根本的所缘经,以定为根本的行境经” 的相关文章

相应2经 解脱经

相应部1相应2经/解脱经(诸天相应/有偈篇/祇夜)(发生地)在舍卫城。在深夜,有一位容貌美丽的天神来到祇树给孤独园。她的光芒照亮了整个园林。这位天神来到世尊面前,向他致敬,然后站在一旁。站好后,天神对世尊说:天神:"尊者,您知道众生如何获得解脱、自由和独处吗?"世尊:"...

相应部1相应4经 流逝经

相应部1相应4经/流逝经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这是在舍卫城发生的。有一位天神来到世尊身边,站在一旁,用偈颂对世尊说:"时光流逝,夜晚飞逝,生命阶段一个接一个地消逝。看到死亡的恐惧,应当行善积德,以获得快乐。"世尊以偈颂回答:"时光流逝,夜晚飞逝,生命阶段一个接一个地...

相应部1相应5经 应断几何经

相应部1相应5经/应断几何经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这段经文发生在舍卫城。有一位天神来到世尊(佛陀)身边,恭敬地站在一旁,然后用偈颂向世尊提出了这样的问题:天神问道:"应当断除几种?应当舍弃几种?又应当进一步修习几种?超越几种束缚的比丘,才能被称为'已渡过暴流'(暴...

相应部1相应7经 未如实了知经

相应部1相应7经/未如实了知经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这段经文发生在舍卫城。有一位天神来到世尊身边,站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"那些未如实了知法的人们,  被他人的言论所引导;  他们沉睡不醒,  现在是他们醒悟的时候了。"世尊回答道...

相应部1相应9经 渴望名誉经

相应部1相应9经/渴望名誉经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这是在舍卫城发生的。有一位天神站在一旁,在世尊面前念诵了这首偈颂:"渴望名誉者在此无法调伏,心不专注者无法获得智慧。独自住在林中却放逸懈怠,无法越过死亡领域到彼岸。"世尊回答道:"舍弃傲慢心志专一,内心清净处处解脱。...

相应部1相应10经 林野经

相应部1相应10经/林野经(诸天相应/有偈篇/祇夜)舍卫城缘起。那位天神站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"居住在林野中的人,平和的修行梵行者(梵行者解释:指遵循严格的精神修行和道德生活方式的修行人,梵行通常指纯洁的、禁欲的生活方式,梵行的最终目标是达到解脱或涅槃的境界),每日只食一餐,为...