相应部32相应53经到57经,寒冷云天经,炎热云天经,阴云天经,风云天经,雨云天经,相应部33相应1经到2经,色之无知经,受之无知经
53 寒冷云天经
舍卫城因缘。那位比丘坐在一旁,对世尊说了这话:"尊者,是什么因、什么缘,使得有时候天气寒冷呢?"
"比丘,有名为'寒冷云'的天神。当他们这样想:'让我们以自己的欢乐方式来活动吧。'随着他们这样的心意愿望,天气就变得寒冷了。比丘,这就是因,这就是缘,使得有时候天气寒冷。"
第五十三经。
54 炎热云天经
舍卫城因缘。那位比丘坐在一旁,对世尊说了这话:"尊者,是什么因、什么缘,使得有时候天气炎热呢?"
"比丘,有名为'炎热云'的天神。当他们这样想:'让我们以自己的欢乐方式来活动吧。'随着他们这样的心意愿望,天气就变得炎热了。比丘,这就是因,这就是缘,使得有时候天气炎热。"
第五十四经。
55 阴云天经
舍卫城因缘。那位比丘坐在一旁,对世尊说了这话:"尊者,是什么因、什么缘,使得有时候天空布满阴云呢?"
"比丘,有名为'阴云'的天神。当他们这样想:'让我们以自己的欢乐方式来活动吧。'随着他们这样的心意愿望,天空就布满了阴云。比丘,这就是因,这就是缘,使得有时候天空布满阴云。"
第五十五经。
56 风云天经
舍卫城因缘。那位比丘坐在一旁,对世尊说了这话:"尊者,是什么因、什么缘,使得有时候刮风呢?"
"比丘,有名为'风云'的天神。当他们这样想:'让我们以自己的欢乐方式来活动吧。'随着他们这样的心意愿望,就刮起了风。比丘,这就是因,这就是缘,使得有时候刮风。"
第五十六经。
57 雨云天经
舍卫城因缘。那位比丘坐在一旁,对世尊说了这话:"尊者,是什么因、什么缘,使得有时候天降大雨呢?"
"比丘,有名为'雨云'的天神。当他们这样想:'让我们以自己的欢乐方式来活动吧。'随着他们这样的心意愿望,天就降下了雨。比丘,这就是因,这就是缘,使得有时候天降大雨。"
第五十七经。
五十七经终。
云相应完毕。
其摄颂曰:
清净与善行,布施与助缘合为五十经;
寒冷与炎热,阴云与风雨云天经。
33.(12)婆蹉种相应
1 色之无知经
一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。
那时,婆蹉种游行者走向世尊之处;到达后,与世尊互相问候致意。寒暄问候之后,坐在一旁。坐在一旁的婆蹉种游行者对世尊说了这话:
"乔达摩尊者,是什么因、什么缘,使得世间生起这些种种邪见——'世界是常恒的'、'世界是非常恒的'、'世界是有边的'、'世界是无边的'、'命与身体是同一的'、'命与身体是不同的'、'如来死后存在'、'如来死后不存在'、'如来死后既存在又不存在'、'如来死后既非存在又非不存在'?"
"婆蹉,由于对色的无知,由于对色之集起的无知,由于对色之灭尽的无知,由于对趣向色灭之道的无知,世间就这样生起这些种种邪见——'世界是常恒的'(中略)'如来死后既非存在又非不存在'。婆蹉,这就是因,这就是缘,使得世间生起这些种种邪见——'世界是常恒的'、'世界是非常恒的'(中略)'如来死后既非存在又非不存在'。"
第一经。
2 受之无知经
舍卫城因缘。坐在一旁的婆蹉种游行者对世尊说了这话:
"乔达摩尊者,是什么因、什么缘,使得世间生起这些种种邪见——'世界是常恒的'、'世界是非常恒的'(中略)'如来死后既非存在又非不存在'?"
"婆蹉,由于对受的无知,由于对受之集起的无知,由于对受之灭尽的无知,由于对趣向受灭之道的无知,世间就这样生起这些种种邪见——'世界是常恒的'、'世界是非常恒的'(中略)'如来死后既非存在又非不存在'。婆蹉,这就是因,这就是缘,使得世间生起这些种种邪见——'世界是常恒的'、'世界是非常恒的'(中略)'如来死后既非存在又非不存在'。"
第二经。
巴利语原版经文
SN.32.53/ 53. Sītavalāhakasuttaṃ
602. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā sītaṃ hotī”ti? “Santi, bhikkhu, sītavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti– ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya sītaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā sītaṃ hotī”ti. Tepaññāsamaṃ.
SN.32.54. Uṇhavalāhakasuttaṃ
603. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā uṇhaṃ hotī”ti? “Santi, bhikkhu, uṇhavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti– ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya uṇhaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā uṇhaṃ hotī”ti. Catupaññāsamaṃ.
SN.32.55. Abbhavalāhakasuttaṃ
604. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – “ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā abbhaṃ hotī”ti? “Santi, bhikkhu, abbhavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti– ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya abbhaṃ hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā abbhaṃ hotī”ti. Pañcapaññāsamaṃ.
SN.32.56. Vātavalāhakasuttaṃ
605. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā vāto hotī”ti? “Santi, bhikkhu, vātavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti– ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya vāto hoti. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā vāto hotī”ti. Chappaññāsamaṃ.
SN.32.57. Vassavalāhakasuttaṃ
606. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca “ko nu kho, bhante, hetu, ko paccayo, yenekadā devo vassatī”ti? “Santi, bhikkhu, vassavalāhakā nāma devā. Tesaṃ yadā evaṃ hoti– ‘yaṃnūna mayaṃ sakāya ratiyā vaseyyāmā’ti, tesaṃ taṃ cetopaṇidhimanvāya devo vassati. Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yenekadā devo vassatī”ti. Sattapaññāsamaṃ.
Sattapaññāsasuttantaṃ niṭṭhitaṃ.
Valāhakasaṃyuttaṃ samattaṃ.
Tassuddānaṃ–
Suddhikaṃ sucaritañca dānūpakārapaññāsaṃ;
Sītaṃ uṇhañca abbhañca vātavassavalāhakāti.
33.(12). Vacchagottasaṃyuttaṃ
SN.33.1. Rūpa-aññāṇasuttaṃ
607. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho vacchagotto paribbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā, antavā lokoti vā, anantavā lokoti vā, taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti vā, aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti vā, hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā, neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Rūpe kho, vaccha, aññāṇā, rūpasamudaye aññāṇā, rūpanirodhe aññāṇā, rūpanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Paṭhamaṃ.
SN.33.2. Vedanā-aññāṇasuttaṃ
608. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṃ etadavoca– “ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti? “Vedanāya kho, vaccha, aññāṇā, vedanāsamudaye aññāṇā, vedanānirodhe aññāṇā, vedanānirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā; evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vāti. Ayaṃ kho, vaccha, hetu, ayaṃ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti– sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe… neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti vā”ti. Dutiyaṃ.