相应部18相应7经到20经 思经,爱经, 界经,蕴经,眼经,色等九经
7 思经
那时,世尊住在舍卫城。(世尊说:)“罗睺罗,你认为如何?对色的思维是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊问:)“对声的思维…对香的思维…对味的思维…对触的思维…对法的思维是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊说:)“罗睺罗,这样观察的多闻圣弟子,对色的思维厌离…对声的思维厌离…对香的思维厌离…对味的思维厌离…对触的思维厌离…对法的思维厌离…完全了知。”第七经。
8 爱经
那时,世尊住在舍卫城。(世尊说:)“罗睺罗,你认为如何?对色的渴爱是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊问:)“对声的渴爱…对香的渴爱…对味的渴爱…对触的渴爱…对法的渴爱是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊说:)“罗睺罗,这样观察的多闻圣弟子,对色的渴爱厌离…对声的渴爱厌离…对香的渴爱厌离…对味的渴爱厌离…对触的渴爱厌离…对法的渴爱厌离…完全了知。”第八经。
9 界经
那时,世尊住在舍卫城。(世尊说:)“罗睺罗,你认为如何?地界是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊问:)“水界…火界…风界…空界…识界是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊说:)“罗睺罗,这样观察的多闻圣弟子,对地界厌离…对水界厌离…对火界厌离…对风界厌离…对空界厌离…对识界厌离…完全了知。”第九经。
10 蕴经
那时,世尊住在舍卫城。(世尊说:)“罗睺罗,你认为如何?色是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊问:)“受…想…行…识是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”
(世尊说:)“罗睺罗,这样观察的多闻圣弟子,对色厌离…对受厌离…对想厌离…对行厌离…对识厌离;厌离故离欲,离欲故解脱;解脱时生起'已解脱'之智。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不受后有。'”第十经。
第一品终。
其摄颂:
眼与色及识,触与受,
想与思与爱,界与蕴,此十经。
2. 第二品
11 眼经
如是我闻:一时,世尊住在舍卫城。那时,尊者罗睺罗来到世尊之处;来到后,顶礼世尊,坐于一旁。坐于一旁的尊者罗睺罗,世尊如此说:
“罗睺罗,你认为如何?眼是常住的,还是无常的?”
“无常的,大德。”
“而无常者,是苦的,还是乐的?”
“是苦的,大德。”
“而无常、苦、变易法,适合认为'这是我的,这是我,这是我的我'吗?”
“不,大德,不适合。”
“耳…鼻…舌…身…意是常住的,还是无常的?”
“无常的,大德。”
“而无常者,是苦的,还是乐的?”
“是苦的,大德。”
“而无常、苦、变易法,适合认为'这是我的,这是我,这是我的我'吗?”
“不,大德,不适合。”
“罗睺罗,这样观察的多闻圣弟子,对眼厌离…对耳厌离…对鼻厌离…对舌厌离…对身厌离…对意厌离;厌离故离欲,离欲故解脱;解脱时生起'已解脱'之智。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不受后有。'”依此简略方式,应作十经。第一经。
12到20 色等九经
那时,世尊住在舍卫城。(世尊说:)“罗睺罗,你认为如何?色是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”声…香…味…触…法…
“眼识…耳识…鼻识…舌识…身识…意识…
“眼触…耳触…鼻触…舌触…身触…意触…
“眼触所生受…耳触所生受…鼻触所生受…舌触所生受…身触所生受…意触所生受…
“色想…声想…香想…味想…触想…法想…
“色思…声思…香思…味思…触思…法思…
“色爱…声爱…香爱…味爱…触爱…法爱…
“地界…水界…火界…风界…空界…识界…
“色…受…想…行…识是常住的,还是无常的?”
(罗睺罗回答:)“是无常的,大德。”罗睺罗,这样观察…了知不受后有。第十经。
巴利语原版经文
SN.18.7/(7). Sañcetanāsuttaṃ
194. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpasañcetanā niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “saddasañcetanā …pe… gandhasañcetanā… rasasañcetanā phoṭṭhabbasañcetanā… dhammasañcetanā niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako rūpasañcetanāyapi nibbindati …pe… saddasañcetanāyapi nibbindati… gandhasañcetanāyapi nibbindati… rasasañcetanāyapi nibbindati… phoṭṭhabbasañcetanāyapi nibbindati… dhammasañcetanāyapi nibbindati …pe… pajānātī”ti. Sattamaṃ.
SN.18.8/(8). Taṇhāsuttaṃ
195. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpataṇhā niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “saddataṇhā …pe… gandhataṇhā… rasataṇhā… phoṭṭhabbataṇhā… dhammataṇhā niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako rūpataṇhāyapi nibbindati …pe… saddataṇhāyapi nibbindati… gandhataṇhāyapi nibbindati… rasataṇhāyapi nibbindati… phoṭṭhabbataṇhāya nibbindati… dhammataṇhāyapi nibbindati …pe… pajānātī”ti. Aṭṭhamaṃ.
SN.18.9/(9). Dhātusuttaṃ
196. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, pathavīdhātu niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “āpodhātu …pe… tejodhātu… vāyodhātu… ākāsadhātu… viññāṇadhātu niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… “evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako pathavīdhātuyāpi nibbindati …pe… āpodhātuyāpi nibbindati… tejodhātuyāpi nibbindati… vāyodhātuyāpi nibbindati… ākāsadhātuyāpi nibbindati… viññāṇadhātuyāpi nibbindati …pe… pajānātī”ti. Navamaṃ.
SN.18.10/(10). Khandhasuttaṃ
197. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… “vedanā …pe… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… “evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako rūpasmimpi nibbindati …pe… vedanāyapi nibbindati… saññāyapi nibbindati… saṅkhāresupi nibbindati… viññāṇasmimpi nibbindati; nibbindaṃ virajjati virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Dasamaṃ.
Paṭhamo vaggo.
Tassuddānaṃ–
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, samphasso vedanāya ca;
Saññā sañcetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.
2. Dutiyavaggo
SN.18.11/(1). Cakkhusuttaṃ
198. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati. Atha kho āyasmā rāhulo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ rāhulaṃ bhagavā etadavoca– “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, cakkhuṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ, dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti? “Dukkhaṃ, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sotaṃ …pe… ghānaṃ… jivhā… kāyo… mano nicco vā anicco vā”ti? “Anicco, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ, dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti? “Dukkhaṃ, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Evaṃ passaṃ, rāhula, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe… sotasmimpi nibbindati… ghānasmimpi nibbindati jivhāyapi nibbindati… kāyasmimpi nibbindati… manasmimpi nibbindati; nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Etena peyyālena dasa suttantā kātabbā. Paṭhamaṃ.
SN.18.12-20/(2- 10). Rūpādisuttanavakaṃ
199. Sāvatthiyaṃ viharati …pe… “taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpā niccā vā aniccā vā”ti? “Aniccā, bhante …”pe… saddā… gandhā… rasā… phoṭṭhabbā… dhammā….
“Cakkhuviññāṇaṃ …pe… sotaviññāṇaṃ… ghānaviññāṇaṃ… jivhāviññāṇaṃ… kāyaviññāṇaṃ… manoviññāṇaṃ….
“Cakkhusamphasso …pe… sotasamphasso… ghānasamphasso… jivhāsamphasso… kāyasamphasso… manosamphasso….
“Cakkhusamphassajā vedanā …pe… sotasamphassajā vedanā… ghānasamphassajā vedanā… jivhāsamphassajā vedanā… kāyasamphassajā vedanā… manosamphassajā vedanā….
“Rūpasaññā …pe… saddasaññā… gandhasaññā… rasasaññā… phoṭṭhabbasaññā… dhammasaññā….
“Rūpasañcetanā …pe… saddasañcetanā… gandhasañcetanā… rasasañcetanā… phoṭṭhabbasañcetanā… dhammasañcetanā….
“Rūpataṇhā …pe… saddataṇhā… gandhataṇhā… rasataṇhā… phoṭṭhabbataṇhā… dhammataṇhā….
“Pathavīdhātu …pe… āpodhātu… tejodhātu… vāyodhātu… ākāsadhātu viññāṇadhātu….
“Rūpaṃ …pe… vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? Aniccaṃ, bhante …pe… evaṃ passaṃ rāhula …pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānātīti. Dasamaṃ.