第一千二百一十三章 愚人品,增支部2集22经到32经
增支部2集22经到32经
22经
"比丘们,有两种愚人。哪两种?一种是不能认识自己的过错,另一种是当别人指出他的过错时不能如法接受。比丘们,这就是两种愚人。比丘们,有两种智者。哪两种?一种是能认识自己的过错,另一种是当别人指出他的过错时能如法接受。比丘们,这就是两种智者。"
23经
"比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是心怀恶意的人,另一种是虽有信心但误解教法的人。比丘们,这两种人诽谤如来。"
24经
"比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是把如来没说过的话说成如来说的,另一种是把如来说过的话说成如来没说的。比丘们,这两种人诽谤如来。比丘们,有两种人不诽谤如来。哪两种?一种是把如来没说过的话说成如来没说的,另一种是把如来说过的话说成如来说的。比丘们,这两种人不诽谤如来。"
25经
"比丘们,有两种人诽谤如来。哪两种?一种是把需要解释的经文说成是不需要解释的,另一种是把不需要解释的经文说成是需要解释的。比丘们,这两种人诽谤如来。"
26经
"比丘们,有两种人不诽谤如来。哪两种?一种是把需要解释的经文说成是需要解释的,另一种是把不需要解释的经文说成是不需要解释的。比丘们,这两种人不诽谤如来。"
27经
"比丘们,对于隐藏自己行为的人,可以预期两种结果中的一种 - 要么是地狱,要么是畜生道。比丘们,对于不隐藏自己行为的人,可以预期两种结果中的一种 - 要么是天界,要么是人间。"
28经
"比丘们,对于持邪见的人,可以预期两种结果中的一种 - 要么是地狱,要么是畜生道。"
29经
"比丘们,对于持正见的人,可以预期两种结果中的一种 - 要么是天界,要么是人间。"
30经
"比丘们,对于不持戒的人,有两种去处 - 要么是地狱,要么是畜生道。比丘们,对于持戒的人,有两种去处 - 要么是天界,要么是人间。"
31经
"比丘们,我看到两种利益而住在森林、荒野、偏僻的住处。哪两种?一是为了自己现法乐住,二是为了怜悯后来的人们。比丘们,我看到这两种利益而住在森林、荒野、偏僻的住处。"
32经
"比丘们,有两种法属于明分。哪两种?止与观。比丘们,修习止能达到什么目的?心得到培育。心得到培育能达到什么目的?贪欲得以断除。比丘们,修习观能达到什么目的?智慧得到培育。智慧得到培育能达到什么目的?无明得以断除。比丘们,被贪欲污染的心无法解脱,被无明污染的慧无法培育。因此,比丘们,离贪欲而心解脱,离无明而慧解脱。"
这是第三品,愚人品。
巴利语原版经文
3. Bālavaggo
22
22. “‘Dveme bhikkhave, bālā. Katame dve? Yo ca accayaṃ accayato na passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ nappaṭiggaṇhāti Ime kho, bhikkhave, dve bālā’ti. ‘Dveme bhikkhave, paṇḍitā. Katame dve? Yo ca accayaṃ accayato passati, yo ca accayaṃ desentassa yathādhammaṃ paṭiggaṇhāti. Ime kho, bhikkhave, dve paṇḍitā’”ti.
23
23. “Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Duṭṭho vā dosantaro, saddho vā duggahitena. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī”ti.
24
24. “‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatena bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatenāti dīpeti, yo ca bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatena abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatenāti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī’ti. ‘Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ nābbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatena abhāsitaṃ alapitaṃ tathāgatenāti dīpeti, yo ca bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatena bhāsitaṃ lapitaṃ tathāgatenāti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ nābbhācikkhantī’”ti.
25
25. “Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ abbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaṃ suttantaṃ nītattho suttantoti dīpeti, yo ca nītatthaṃ suttantaṃ neyyattho suttantoti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ abbhācikkhantī”ti.
26
26. “Dveme, bhikkhave, tathāgataṃ nābbhācikkhanti. Katame dve? Yo ca neyyatthaṃ suttantaṃ neyyattho suttantoti dīpeti yo ca nītatthaṃ suttantaṃ nītattho suttantoti dīpeti. Ime kho, bhikkhave, dve tathāgataṃ nābbhācikkhantī”ti.
27
27. “Paṭicchannakammantassa bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā– nirayo vā tiracchānayoni vāti. Appaṭicchannakammantassa, bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā– devā vā manussā vā”ti.
28
28. “Micchādiṭṭhikassa bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā– nirayo vā tiracchānayoni vā”ti.
29
29. “Sammādiṭṭhikassa, bhikkhave, dvinnaṃ gatīnaṃ aññatarā gati pāṭikaṅkhā– devā vā manussā vā”ti.
30
30. “Dussīlassa, bhikkhave, dve paṭiggāhā– nirayo vā tiracchānayoni vā. Sīlavato, bhikkhave, dve paṭiggāhā– devā vā manussā vā”ti.
31
31. “Dvāhaṃ, bhikkhave, atthavase sampassamāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmi. Katame dve? Attano ca diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sampassamāno, pacchimañca janataṃ anukampamāno. Ime kho ahaṃ, bhikkhave, dve atthavase sampassamāno araññavanapatthāni pantāni senāsanāni paṭisevāmī”ti.
32
32. “Dve me, bhikkhave, dhammā vijjābhāgiyā. Katame dve? Samatho ca vipassanā ca. Samatho, bhikkhave, bhāvito kamattha manubhoti? Cittaṃ bhāvīyati. Cittaṃ bhāvitaṃ kamatthamanubhoti? Yo rāgo so pahīyati. Vipassanā, bhikkhave, bhāvitā kamatthamanubhoti? Paññā bhāvīyati. Paññā bhāvitā kamatthamanubhoti? Yā avijjā sā pahīyati. Rāgupakkiliṭṭhaṃ vā, bhikkhave, cittaṃ na vimuccati, avijjupakkiliṭṭhā vā paññā bhāvīyati. Iti kho, bhikkhave, rāgavirāgā cetovimutti, avijjāvirāgā paññāvimuttī”ti.
Bālavaggo tatiyo.