相应部35相应103经到105经,优陀迦经,安稳离轭经,依于经
103 优陀迦经
"比丘们,优陀迦·罗摩子曾经说过这样的话:'这确实是达到智慧的人,这确实是征服一切的人,这确实是挖掘出了以前未被挖掘的疮根的人。'
然而,比丘们,优陀迦·罗摩子自己并非达到智慧的人,却说'我是达到智慧的人';自己并非征服一切的人,却说'我是征服一切的人';疮根尚未被挖掘,却说'我的疮根已被挖掘出来了'。
比丘们,在此,一位比丘若如实正确地说,他应该这样说:'这确实是达到智慧的人,这确实是征服一切的人,这确实是挖掘出了以前未被挖掘的疮根的人。'"
"比丘们,怎样才是达到智慧的人呢?比丘们,当比丘对六触处的集起、灭没、乐味、过患与出离如实了知时——比丘们,这样的比丘就是达到智慧的人。"
"比丘们,怎样的比丘是征服一切的人呢?比丘们,当比丘对六触处的集起、灭没、乐味、过患与出离如实了知之后,以不执取而解脱时——比丘们,这样的比丘就是征服一切的人。"
"比丘们,怎样的比丘是挖掘出了以前未被挖掘的疮根呢?比丘们,所谓'疮',这是对这个由四大元素所成的身体的称呼——由父母所生,依米饭和面食而长养,具有无常、需要涂擦、按摩的性质,具有破坏、散灭之法的身体。
比丘们,所谓'疮根',这是对渴爱的称呼。
比丘们,当比丘的渴爱已被舍断,根已被断除,如同被砍断的棕榈树桩,归于无有,于未来不再生起时——比丘们,这样的比丘就是挖掘出了以前未被挖掘的疮根。"
"比丘们,优陀迦·罗摩子曾经说过这样的话:'这确实是达到智慧的人,这确实是征服一切的人,这确实是挖掘出了以前未被挖掘的疮根的人。'
然而,比丘们,优陀迦·罗摩子自己并非达到智慧的人,却说'我是达到智慧的人';自己并非征服一切的人,却说'我是征服一切的人';疮根尚未被挖掘,却说'我的疮根已被挖掘出来了'。
比丘们,在此,一位比丘若如实正确地说,他应该这样说:'这确实是达到智慧的人,这确实是征服一切的人,这确实是挖掘出了以前未被挖掘的疮根的人。'"
第十经终。
六处品第十终。
其摄颂:
二个总摄与退失,放逸住与防护;
定与独处,二个非汝所有与优陀迦。
六处相应第二个五十经完毕。
其品摄颂:
无明与鹿网,疾病与阐陀为第四;
以六处品合为五十,此为第二个五十经。
第一百经终。
十一、安稳离轭品
104 安稳离轭经
起因在舍卫城。
"比丘们,我将为你们教导关于安稳离轭的法门。请聆听。
比丘们,什么是安稳离轭的法门呢?
比丘们,有眼识所认知的色,是可欲的、可爱的、令人愉悦的、可喜的样子、与欲相应的、引起贪染的。那些在如来身上已被舍断,根已被断除,如同被砍断的棕榈树桩,归于无有,于未来不再生起。而如来宣说了断除它们的修行方法,因此如来被称为'安稳离轭者'。
(中略)
比丘们,有意识所认知的法,是可欲的、可爱的、令人愉悦的、可喜的样子、与欲相应的、引起贪染的。那些在如来身上已被舍断,根已被断除,如同被砍断的棕榈树桩,归于无有,于未来不再生起。而如来宣说了断除它们的修行方法,因此如来被称为'安稳离轭者'。
比丘们,这就是安稳离轭的法门。"
第一经终。
105 依于经
"比丘们,当什么存在时,依于什么,内在的苦乐生起呢?"
"尊师,我们的法以世尊为根本……(中略)"
"比丘们,当眼存在时,依于眼,内在的苦乐生起。(中略)当意存在时,依于意,内在的苦乐生起。
比丘们,你们认为如何?眼是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易法的东西,不依于它,内在的苦乐能生起吗?"
"不能,尊师。"
(中略)
"舌是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易法的东西,不依于它,内在的苦乐能生起吗?"
"不能,尊师。"
(中略)
"意是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易法的东西,不依于它,内在的苦乐能生起吗?"
"不能,尊师。"
"比丘们,如此见到的多闻圣弟子,对眼也厌离,(中略)对意也厌离。厌离而离欲;因离欲而解脱;解脱时,生起'已解脱'之智。他了知:'生已尽,梵行已立,应做已做,不再有此后有。'"
第二经终。
巴利语原版经文
SN.35.103/(10). Udakasuttaṃ
103. “Udako sudaṃ, bhikkhave, rāmaputto evaṃ vācaṃ bhāsati – ‘idaṃ jātu vedagū, idaṃ jātu sabbajī, idaṃ jātu apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhaṇin’ti. Taṃ kho panetaṃ, bhikkhave, udako rāmaputto avedagūyeva samāno ‘vedagūsmī’ti bhāsati, asabbajīyeva samāno ‘sabbajīsmī’ti bhāsati, apalikhataṃyeva gaṇḍamūlaṃ palikhataṃ me ‘gaṇḍamūlan’ti bhāsati. Idha kho taṃ, bhikkhave, bhikkhu sammā vadamāno vadeyya– ‘idaṃ jātu vedagū, idaṃ jātu sabbajī, idaṃ jātu apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhaṇin’”ti.
“Kathañca, bhikkhave, vedagū hoti? Yato kho, bhikkhave, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti; evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu vedagū hoti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sabbajī hoti? Yato kho, bhikkhave, bhikkhu channaṃ phassāyatanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto hoti; evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbajī hoti.
“Kathañca bhikkhave, bhikkhuno apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhataṃ hoti? Gaṇḍoti kho, bhikkhave, imassetaṃ cātumahābhūtikassa kāyassa adhivacanaṃ mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa aniccucchādanaparimaddana-bhedanaviddhaṃsanadhammassa Gaṇḍamūlanti kho, bhikkhave, taṇhāyetaṃ adhivacanaṃ. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno taṇhā pahīnā hoti ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṃ anuppādadhammā; evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhataṃ hoti.
“Udako sudaṃ, bhikkhave, rāmaputto evaṃ vācaṃ bhāsati– ‘idaṃ jātu vedagū, idaṃ jātu sabbajī, idaṃ jātu apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhaṇin’ti. Taṃ kho panetaṃ, bhikkhave, udako rāmaputto avedagūyeva samāno ‘vedagūsmī’ti bhāsati, asabbajīyeva samāno ‘sabbajīsmī’ti bhāsati; apalikhataṃyeva gaṇḍamūlaṃ ‘palikhataṃ me gaṇḍamūlan’ti bhāsati. Idha kho taṃ, bhikkhave, bhikkhu sammā vadamāno vadeyya– ‘idaṃ jātu vedagū, idaṃ jātu sabbajī, idaṃ jātu apalikhataṃ gaṇḍamūlaṃ palikhaṇin’”ti. Dasamaṃ.
Saḷavaggo dasamo.
Tassuddānaṃ–
Dve saṃgayhā[saṅgayhā?] parihānaṃ, pamādavihārī ca saṃvaro;
Samādhi paṭisallānaṃ, dve natumhākena uddakoti.
Saḷāyatanavagge dutiyapaṇṇāsako samatto.
Tassa vagguddānaṃ–
Avijjā migajālañca, gilānaṃ channaṃ catutthakaṃ;
Saḷavaggena paññāsaṃ, dutiyo paṇṇāsako ayanti.
Paṭhamasatakaṃ.
11. Yogakkhemivaggo
SN.35.104/(1). Yogakkhemisuttaṃ
104. Sāvatthinidānaṃ
“Yogakkhemipariyāyaṃ Vo, bhikkhave, dhammapariyāyaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamo ca, bhikkhave, yogakkhemipariyāyo dhammapariyāyo? Santi, bhikkhave, cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Te tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Tesañca pahānāya akkhāsi yogaṃ, tasmā tathāgato ‘yogakkhemī’ti vuccati …pe… santi, bhikkhave, manoviññeyyā dhammā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. Te tathāgatassa pahīnā ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Tesañca pahānāya akkhāsi yogaṃ, tasmā tathāgato ‘yogakkhemī’ti vuccati. Ayaṃ kho, bhikkhave, yogakkhemipariyāyo dhammapariyāyo”ti. Paṭhamaṃ.
SN.35.105/(2). Upādāyasuttaṃ
105. “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati kiṃ upādāya uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhan”ti?
“Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe….
“Cakkhusmiṃ kho, bhikkhave, sati cakkhuṃ upādāya uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ …pe… manasmiṃ sati manaṃ upādāya uppajjati ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhaṃ. Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, api nu taṃ anupādāya uppajjeyya ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhan”ti?
“No hetaṃ bhante …”pe….
“Jivhā niccā vā aniccā vā”ti?
“Aniccā, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, api nu taṃ anupādāya uppajjeyya ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhan”ti?
“No hetaṃ, bhante …”pe….
“Mano nicco vā anicco vā”ti?
“Anicco, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, api nu taṃ anupādāya uppajjeyya ajjhattaṃ sukhaṃ dukkhan”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe… manasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Dutiyaṃ.