第一千三百七十三章 善听经,增支部5集140经
140 善听经
佛陀说:
“诸比丘,若国王的大象具足五种条件,它就称得上是配得上国王的象,是可供国王使用的象,也确实算得上是国王的一部分。是哪五种呢?
诸比丘,这里国王的大象:善于听从,善于杀敌,善于护卫,善于忍耐,善于前往。
诸比丘,国王的大象怎样叫做善于听从呢?
这里,国王的大象,不论驯象师命令它做什么事,不论是它过去做过的,还是过去没做过的,它都认真领受,放在心上,全心专注,侧耳恭听。这样就叫作国王的大象善于听从。
诸比丘,国王的大象怎样叫做善于杀敌呢?
这里,国王的大象到了战场上,能击杀敌方的大象,也能击杀骑象的人;能击杀马,也能击杀骑马的人;能击杀战车,也能击杀车兵;也能击杀步兵。这样就叫作国王的大象善于杀敌。
诸比丘,国王的大象怎样叫做善于护卫呢?
这里,国王的大象到了战场上,会保护前身,也保护后身;保护前腿,也保护后腿;保护头部,保护耳朵,保护象牙,保护象鼻,保护尾巴,也保护骑在它上面的战士。这样就叫作国王的大象善于护卫。
诸比丘,国王的大象怎样叫做善于忍耐呢?
这里,国王的大象到了战场上,能够忍受长矛的刺击、刀剑的砍击、箭矢的射击、斧头的劈击,也能够忍受大鼓、小鼓、号角、草笛等种种轰鸣喧响。这样就叫作国王的大象善于忍耐。
诸比丘,国王的大象怎样叫做善于前往呢?
这里,国王的大象,不论驯象师把它派往哪个方向,不论那地方是它从前去过的,还是从前没去过的,它都能迅速前往。这样就叫作国王的大象善于前往。
诸比丘,正是具足这五种德性的国王大象,才称得上是配得上国王的象,堪受国王使用,也确实算得上是国王的一部分。
同样地,诸比丘,若有比丘具足五种法,他就是应受供养、应受款待、应受布施、应受合掌恭敬的人,是世间无上的福田。是哪五种呢?
这里比丘:善于听法,善于灭除,善于守护,善于忍耐,善于前往。
诸比丘,比丘怎样叫作善于听法呢?
这里比丘,当如来所宣说的法与律正在开示时,他认真受持,放在心上,全心专注,侧耳恭听正法。这样就叫作比丘善于听法。
诸比丘,比丘怎样叫作善于灭除呢?
这里比丘,对于已经生起的欲欲之念,不予容忍,而是舍弃它、驱散它、灭除它、终结它、使它归于不存在;对于已经生起的瞋恚之念……(中略)……对于已经生起的害心之念……(中略)……凡是一切已经生起的恶不善法,他都不予容忍,而是舍弃、驱散、灭除、终结,使之归于不存在。这样就叫作比丘善于灭除。
诸比丘,比丘怎样叫作善于守护呢?
这里比丘,以眼见色时,不执取其整体相,也不执取其细节相。因为若他住于眼根不加守护,贪欲、忧恼等恶不善法就会侵入他,所以他修习防护,守护眼根,于眼根成就收摄。
以耳闻声时……(中略)……
以鼻嗅香时……(中略)……
以舌尝味时……(中略)……
以身触物时……(中略)……
以意了知法时,也不执取总相,不执取别相。因为若他住于意根不加守护,贪欲、忧恼等恶不善法就会侵入他,所以他修习防护,守护意根,于意根成就收摄。这样就叫作比丘善于守护。
诸比丘,比丘怎样叫作善于忍耐呢?
这里比丘,能够忍受寒冷、炎热、饥饿、口渴,能够忍受虻虫蚊虫、风吹日晒、蛇虫爬物等触扰;也能够忍受粗恶难听的话语;对于身体上生起的痛苦、强烈、尖锐、剧烈、不安乐、不可意、近乎夺命的苦受,也能安然忍受。这样就叫作比丘善于忍耐。
诸比丘,比丘怎样叫作善于前往呢?
这里比丘,能够前往那在漫长轮回以来未曾到过的境地,也就是:一切诸行的寂止,一切执取依处的舍离,渴爱的灭尽,离贪,灭,涅槃;他能够迅速到达那里。这样就叫作比丘善于前往。
诸比丘,正是具足这五种法的比丘,才是应受供养的……(中略)……是世间无上的福田。”
这是第十经。
第四品:王品。
其摄颂如下:
“转轮、国王,
向于何方,以及两种愿望;
少睡眠、食物,
不堪忍,以及耳经。”
巴利语原版经文
AN.5.140/ 10. Sotasuttaṃ
140. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño nāgo sotā ca hoti, hantā ca, rakkhitā ca, khantā ca, gantā ca.
“Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo sotā hoti? Idha, bhikkhave, rañño nāgo yamenaṃ hatthidammasārathi kāraṇaṃ kāreti– yadi vā katapubbaṃ yadi vā akatapubbaṃ taṃ aṭṭhiṃ katvā manasi katvā sabbaṃ cetasā samannāharitvā ohitasoto suṇāti. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo sotā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthimpi hanati, hatthāruhampi hanati, assampi hanati, assāruhampi hanati, rathampi hanati, rathikampi hanati, pattikampi hanati. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo hantā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato rakkhati purimaṃ kāyaṃ, rakkhati pacchimaṃ kāyaṃ, rakkhati purime pāde, rakkhati pacchime pāde, rakkhati sīsaṃ, rakkhati kaṇṇe, rakkhati dante, rakkhati soṇḍaṃ, rakkhati vāladhiṃ, rakkhati hatthāruhaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo rakkhitā hoti.
“Kathañca bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato khamo hoti sattippahārānaṃ asippahārānaṃ usuppahārānaṃ pharasuppahārānaṃ bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddānaṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khantā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti? Idha, bhikkhave, rañño nāgo yamenaṃ hatthidammasārathi disaṃ peseti– yadi vā gatapubbaṃ yadi vā agatapubbaṃ– taṃ khippameva gantā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo gantā hoti.
“Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.
“Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sotā ca hoti, hantā ca, rakkhitā ca, khantā ca, gantā ca.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu tathāgatappavedite dhammavinaye desiyamāne aṭṭhiṃkatvā manasi katvā sabbaṃ cetasā samannāharitvā ohitasoto dhammaṃ suṇāti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sotā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ kāmavitakkaṃ nādhivāseti, pajahati vinodeti (hanati) byantīkaroti anabhāvaṃ gameti; uppannaṃ byāpādavitakkaṃ …pe… uppannaṃ vihiṃsāvitakkaṃ …pe… uppannuppanne pāpake akusale dhamme nādhivāseti pajahati vinodeti (hanati) byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu hantā hoti.
“Kathañca bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati; rakkhati cakkhundriyaṃ; cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. Sotena saddaṃ sutvā… ghānena gandhaṃ ghāyitvā… jivhāya rasaṃ sāyitvā… kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī. Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati; rakkhati manindriyaṃ; manindriye saṃvaraṃ āpajjati. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu rakkhitā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti? Idha, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti sītassa uṇhassa jighacchāya pipāsāya ḍaṃsamakasavātātapasarīsa pasamphassānaṃ; duruttānaṃ durāgatānaṃ vacanapathānaṃ uppannānaṃ sārīrikānaṃ vedanānaṃ dukkhānaṃ tibbānaṃ kharānaṃ kaṭukānaṃ asātānaṃ amanāpānaṃ pāṇaharānaṃ adhivāsakajātiko hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khantā hoti.
“Kathañca, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti? Idha bhikkhave, bhikkhu yā sā disā agatapubbā iminā dīghena addhunā, yadidaṃ sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ, taṃ khippaññeva gantā hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu gantā hoti.
“Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti …pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā”ti. Dasamaṃ.
Rājavaggo catuttho.
Tassuddānaṃ–
Cakkānuvattanā rājā, yassaṃdisaṃ dve ceva patthanā;
Appaṃsupati bhattādo, akkhamo ca sotena cāti.