第一千三百七十二章 期望经第二,少睡经,食饭经,不能忍受经,增支部5集136经到139经

136 期望经第二


"比丘们,具足五支的灌顶刹帝利王的长子,会期望副王之位。哪五支呢?


在此,比丘们,灌顶刹帝利王的长子,从母方和父方两方面都出身良好,血统纯净,追溯至第七代祖父辈,在出身论上无可指责、无可非难;他容貌端正,外表英俊,令人欢喜,具足最上的容色之美;他为父母所喜爱、所悦意;他为军队所喜爱、所悦意;他聪慧,能干,有智慧,有能力思考过去、未来和现在之事。


他这样想:'我确实从母方和父方两方面都出身良好,血统纯净,追溯至第七代祖父辈,在出身论上无可指责、无可非难。我为何不期望副王之位呢!我确实容貌端正,外表英俊,令人欢喜,具足最上的容色之美。我为何不期望副王之位呢!我确实为父母所喜爱、所悦意。我为何不期望副王之位呢!我确实为军队所喜爱、所悦意。我为何不期望副王之位呢!我确实聪慧,能干,有智慧,有能力思考过去、未来和现在之事。我为何不期望副王之位呢!'


比丘们,具足这五支的灌顶刹帝利王的长子,会期望副王之位。


同样地,比丘们,具足五法的比丘,会期望诸漏的灭尽。哪五法呢?


在此,比丘们,比丘持戒……(中略)……受持学处而修学;多闻……(中略)……以正见善通达;心善安立于四念处;精进而住,为了断除不善法,为了成就善法,坚强、坚固精勤,不舍弃善法的责任;有智慧,具足通达生灭的智慧——圣洁的、洞察的、正确导向苦灭的智慧。


他这样想:'我确实持戒,以波罗提木叉的律仪而住,具足正行与行处,对微细的过失见到危险,受持学处而修学。我为何不期望诸漏的灭尽呢!我确实多闻,所闻能持、所闻能积集,那些初善、中善、后善,有义、有文,宣说圆满清净的梵行之法,那样的法我多闻、受持、以言语熟习、以意随观、以正见善通达。我为何不期望诸漏的灭尽呢!我确实心善安立于四念处。我为何不期望诸漏的灭尽呢!我确实精进而住,为了断除不善法,为了成就善法,坚强、坚固精勤,不舍弃善法的责任。我为何不期望诸漏的灭尽呢!我确实有智慧,具足通达生灭的智慧——圣洁的、洞察的、正确导向苦灭的智慧。我为何不期望诸漏的灭尽呢!'


比丘们,具足这五法的比丘,会期望诸漏的灭尽。"


第六经终。


137 少睡经


第七经


"比丘们,有这五种人夜间少睡、多醒。哪五种呢?


比丘们,心中想着男人的女人,夜间少睡、多醒。


比丘们,心中想着女人的男人,夜间少睡、多醒。


比丘们,心中想着偷盗的盗贼,夜间少睡、多醒。


比丘们,忙于国王事务的国王,夜间少睡、多醒。


比丘们,心中想着离系(解脱束缚)的比丘,夜间少睡、多醒。


比丘们,这五种人夜间少睡、多醒。"


第七经终。


138 食饭经


"比丘们,具足五支的王象,只是吃饭的、占地方的、拉粪的、领取份额的,仅仅被算作王象之名而已。哪五支呢?


在此,比丘们,王象不能忍受色,不能忍受声,不能忍受香,不能忍受味,不能忍受触。


比丘们,具足这五支的王象,只是吃饭的、占地方的、拉粪的、领取份额的,仅仅被算作王象之名而已。


同样地,比丘们,具足五法的比丘,只是吃饭的、占地方的、压床压椅的、领取份额的,仅仅被算作比丘之名而已。哪五法呢?


在此,比丘们,比丘不能忍受色,不能忍受声,不能忍受香,不能忍受味,不能忍受触。


比丘们,具足这五法的比丘,只是吃饭的、占地方的、压床压椅的、领取份额的,仅仅被算作比丘之名而已。"


第八经终。


139 不能忍受经


"比丘们,具足五支的王象,不堪为王所用,不堪为王所享用,仅仅被算作王的附属而已。哪五支呢?在此,比丘们,王象不能忍受色,不能忍受声,不能忍受香,不能忍受味,不能忍受触。


比丘们,王象如何不能忍受色呢?在此,比丘们,王象到了战场上,看到象队,或看到马队,或看到车队,或看到步兵队,便沉沦、退缩,不能坚定,不能进入战斗。比丘们,王象这样就是不能忍受色。


比丘们,王象如何不能忍受声呢?在此,比丘们,王象到了战场上,听到象声,或听到马声,或听到车声,或听到步兵声,或听到鼓、小鼓、螺、定那瓦鼓的喧哗声,便沉沦、退缩,不能坚定,不能进入战斗。比丘们,王象这样就是不能忍受声。


比丘们,王象如何不能忍受香呢?在此,比丘们,王象到了战场上,嗅到那些出身高贵、惯于战场的王象的大小便的气味,便沉沦、退缩,不能坚定,不能进入战斗。比丘们,王象这样就是不能忍受香。


比丘们,王象如何不能忍受味呢?在此,比丘们,王象到了战场上,被减少一次草水的配给,或被减少两次、三次、四次、五次草水的配给,便沉沦、退缩,不能坚定,不能进入战斗。比丘们,王象这样就是不能忍受味。


比丘们,王象如何不能忍受触呢?在此,比丘们,王象到了战场上,被一箭射中,或被两箭、三箭、四箭、五箭射中,便沉沦、退缩,不能坚定,不能进入战斗。比丘们,王象这样就是不能忍受触。


比丘们,具足这五支的王象,不堪为王所用,不堪为王所享用,仅仅被算作王的附属而已。


同样地,比丘们,具足五法的比丘,不值得供养,不值得款待,不值得布施,不值得合掌礼敬,不是世间无上的福田。哪五法呢?在此,比丘们,比丘不能忍受色,不能忍受声,不能忍受香,不能忍受味,不能忍受触。


比丘们,比丘如何不能忍受色呢?在此,比丘们,比丘以眼见色时,对令人染着的色生起贪染,不能使心入定。比丘们,比丘这样就是不能忍受色。


比丘们,比丘如何不能忍受声呢?在此,比丘们,比丘以耳听声时,对令人染着的声生起贪染,不能使心入定。比丘们,比丘这样就是不能忍受声。


比丘们,比丘如何不能忍受香呢?在此,比丘们,比丘以鼻嗅香时,对令人染着的香生起贪染,不能使心入定。比丘们,比丘这样就是不能忍受香。


比丘们,比丘如何不能忍受味呢?在此,比丘们,比丘以舌尝味时,对令人染着的味生起贪染,不能使心入定。比丘们,比丘这样就是不能忍受味。


比丘们,比丘如何不能忍受触呢?在此,比丘们,比丘以身触触时,对令人染着的触生起贪染,不能使心入定。比丘们,比丘这样就是不能忍受触。


比丘们,具足这五法的比丘,不值得供养,不值得款待,不值得布施,不值得合掌礼敬,不是世间无上的福田。


比丘们,具足五支的王象,堪为王所用,堪为王所享用,被算作王的肢体(重要组成部分)。哪五支呢?在此,比丘们,王象能忍受色,能忍受声,能忍受香,能忍受味,能忍受触。


比丘们,王象如何能忍受色呢?在此,比丘们,王象到了战场上,看到象队,或看到马队,或看到车队,或看到步兵队,不沉沦、不退缩,能坚定,能进入战斗。比丘们,王象这样就是能忍受色。


比丘们,王象如何能忍受声呢?在此,比丘们,王象到了战场上,听到象声,或听到马声,或听到车声,或听到步兵声,或听到鼓、小鼓、螺、定那瓦鼓的喧哗声,不沉沦、不退缩,能坚定,能进入战斗。比丘们,王象这样就是能忍受声。


比丘们,王象如何能忍受香呢?在此,比丘们,王象到了战场上,嗅到那些出身高贵、惯于战场的王象的大小便的气味,不沉沦、不退缩,能坚定,能进入战斗。比丘们,王象这样就是能忍受香。


比丘们,王象如何能忍受味呢?在此,比丘们,王象到了战场上,被减少一次草水的配给,或被减少两次、三次、四次、五次草水的配给,不沉沦、不退缩,能坚定,能进入战斗。比丘们,王象这样就是能忍受味。


比丘们,王象如何能忍受触呢?在此,比丘们,王象到了战场上,被一箭射中,或被两箭、三箭、四箭、五箭射中,不沉沦、不退缩,能坚定,能进入战斗。比丘们,王象这样就是能忍受触。


比丘们,具足这五支的王象,堪为王所用,堪为王所享用,被算作王的肢体。


同样地,比丘们,具足五法的比丘,值得供养,值得款待,值得布施,值得合掌礼敬,是世间无上的福田。哪五法呢?在此,比丘们,比丘能忍受色,能忍受声,能忍受香,能忍受味,能忍受触。


比丘们,比丘如何能忍受色呢?在此,比丘们,比丘以眼见色时,对令人染着的色不生起贪染,能使心入定。比丘们,比丘这样就是能忍受色。


比丘们,比丘如何能忍受声呢?在此,比丘们,比丘以耳听声时,对令人染着的声不生起贪染,能使心入定。比丘们,比丘这样就是能忍受声。


比丘们,比丘如何能忍受香呢?在此,比丘们,比丘以鼻嗅香时,对令人染着的香不生起贪染,能使心入定。比丘们,比丘这样就是能忍受香。


比丘们,比丘如何能忍受味呢?在此,比丘们,比丘以舌尝味时,对令人染着的味不生起贪染,能使心入定。比丘们,比丘这样就是能忍受味。


比丘们,比丘如何能忍受触呢?在此,比丘们,比丘以身触触时,对令人染着的触不生起贪染,能使心入定。比丘们,比丘这样就是能忍受触。


比丘们,具足这五法的比丘,值得供养,值得款待,值得布施,值得合掌礼敬,是世间无上的福田。"


第九经终。


巴利语原版经文


AN.5.136/ 6. Dutiyapatthanāsuttaṃ

   136. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño khattiyassa muddhāvasittassa jeṭṭho putto oparajjaṃ pattheti. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño khattiyassa muddhāvasittassa jeṭṭho putto ubhato sujāto hoti mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko, yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena; abhirūpo hoti dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato; mātāpitūnaṃ piyo hoti manāpo, balakāyassa piyo hoti manāpo; paṇḍito hoti viyatto medhāvī paṭibalo atītānāgatapaccuppanne atthe cintetuṃ.

   “Tassa evaṃ hoti– ‘ahaṃ khomhi ubhato sujāto mātito ca pitito ca, saṃsuddhagahaṇiko, yāva sattamā pitāmahayugā akkhitto anupakkuṭṭho jātivādena. Kasmāhaṃ oparajjaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi abhirūpo dassanīyo pāsādiko paramāya vaṇṇapokkharatāya samannāgato. Kasmāhaṃ oparajjaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi mātāpitūnaṃ piyo manāpo. Kasmāhaṃ oparajjaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi balakāyassa piyo manāpo. Kasmāhaṃ oparajjaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi paṇḍito viyatto medhāvī paṭibalo atītānāgatapaccuppanne atthe cintetuṃ. Kasmāhaṃ oparajjaṃ na pattheyyan’ti! Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño khattiyassa muddhāvasittassa jeṭṭho putto oparajjaṃ pattheti.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ pattheti. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu sīlavā hoti …pe… samādāya sikkhati sikkhāpadesu; bahussuto hoti …pe… diṭṭhiyā suppaṭividdhā; catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacitto hoti; āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu; paññavā hoti, udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā.

   “Tassa evaṃ hoti– ‘ahaṃ khomhi sīlavā, pātimokkhasaṃvarasaṃvuto viharāmi ācāragocarasampanno aṇumattesu vajjesu bhayadassāvī, samādāya sikkhāmi sikkhāpadesu. Kasmāhaṃ āsavānaṃ khayaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi bahussuto sutadharo sutasannicayo, ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthaṃ sabyañjanaṃ kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti, tathārūpā me dhammā bahussutā honti dhātā vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā. Kasmāhaṃ āsavānaṃ khayaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacitto. Kasmāhaṃ āsavānaṃ khayaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi āraddhavīriyo viharāmi akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu. Kasmāhaṃ āsavānaṃ khayaṃ na pattheyyaṃ! Ahaṃ khomhi paññavā udayatthagāminiyā paññāya samannāgato ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā. Kasmāhaṃ āsavānaṃ khayaṃ na pattheyyan’ti! Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āsavānaṃ khayaṃ patthetī”ti. Chaṭṭhaṃ.


AN.5.137/ 7. Appaṃsupatisuttaṃ

   137. “Pañcime bhikkhave, appaṃ rattiyā supanti, bahuṃ jagganti. Katame pañca? Itthī, bhikkhave, purisādhippāyā appaṃ rattiyā supati, bahuṃ jaggati. Puriso, bhikkhave, itthādhippāyo appaṃ rattiyā supati, bahuṃ jaggati. Coro, bhikkhave, ādānādhippāyo appaṃ rattiyā supati, bahuṃ jaggati. Rājā, bhikkhave, rājakaraṇīyesu yutto appaṃ rattiyā supati, bahuṃ jaggati. Bhikkhu, bhikkhave, visaṃyogādhippāyo appaṃ rattiyā supati, bahuṃ jaggati. Ime kho, bhikkhave, pañca appaṃ rattiyā supanti, bahuṃ jaggantī”ti. Sattamaṃ.


AN.5.138/ 8. Bhattādakasuttaṃ

   138. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo bhattādako ca hoti okāsapharaṇo ca laṇḍasāraṇo ca salākaggāhī ca rañño nāgotveva saṅkhaṃ gacchati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo bhattādako ca okāsapharaṇo ca laṇḍasāraṇo ca salākaggāhī ca, rañño nāgotveva saṅkhaṃ gacchati.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu bhattādako ca hoti, okāsapharaṇo ca mañcapīṭhamaddano ca salākaggāhī ca, bhikkhutveva saṅkhaṃ gacchati. Katamehi pañcahi? Idha bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu bhattādako ca hoti okāsapharaṇo ca mañcapīṭhamaddano ca salākaggāhī ca, bhikkhutveva saṅkhaṃ gacchatī”ti. Aṭṭhamaṃ.


AN.5.139/ 9. Akkhamasuttaṃ

   139. “Pañcahi bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo na rājāraho hoti na rājabhoggo, na rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthikāyaṃ vā disvā assakāyaṃ vā disvā rathakāyaṃ vā disvā pattikāyaṃ vā disvā saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rūpānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ vā sutvā assasaddaṃ vā sutvā rathasaddaṃ vā sutvā pattisaddaṃ vā sutvā bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti saddānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ? Idha bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā abhijātā saṅgāmāvacarā tesaṃ muttakarīsassa gandhaṃ ghāyitvā saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti gandhānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekissā vā tiṇodakadattiyā vimānito dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā tiṇodakadattīhi vimānito saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti rasānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena viddho, dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā saravegehi viddho saṃsīdati visīdati, na santhambhati na sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo na rājāraho hoti na rājabhoggo na rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato bhikkhu na āhuneyyo hoti na pāhuneyyo na dakkhiṇeyyo na añjalikaraṇīyo na anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ, akkhamo saddānaṃ, akkhamo gandhānaṃ, akkhamo rasānaṃ, akkhamo phoṭṭhabbānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rajanīye rūpe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rūpānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ? Idha bhikkhave, bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti saddānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye gandhe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti gandhānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye rase sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti rasānaṃ.

   “Kathañca bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye phoṭṭhabbe sārajjati, na sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu akkhamo hoti phoṭṭhabbānaṃ.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu na āhuneyyo hoti na pāhuneyyo na dakkhiṇeyyo na añjalikaraṇīyo na anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa.

   “Pañcahi bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ, khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ, khamo phoṭṭhabbānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthikāyaṃ vā disvā assakāyaṃ vā disvā rathakāyaṃ vā disvā pattikāyaṃ vā disvā na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rūpānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ? Idha bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato hatthisaddaṃ vā sutvā assasaddaṃ vā sutvā rathasaddaṃ vā sutvā pattisaddaṃ vā sutvā bheripaṇavasaṅkhatiṇavaninnādasaddaṃ vā sutvā na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti saddānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ye te rañño nāgā abhijātā saṅgāmāvacarā tesaṃ muttakarīsassa gandhaṃ ghāyitvā na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti gandhānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekissā vā tiṇodakadattiyā vimānito dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā tiṇodakadattīhi vimānito na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti rasānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? Idha, bhikkhave, rañño nāgo saṅgāmagato ekena vā saravegena viddho, dvīhi vā tīhi vā catūhi vā pañcahi vā saravegehi viddho na saṃsīdati na visīdati, santhambhati sakkoti saṅgāmaṃ otarituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, rañño nāgo khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño nāgo rājāraho hoti rājabhoggo, rañño aṅgaṃtveva saṅkhaṃ gacchati.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassa. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ, khamo saddānaṃ, khamo gandhānaṃ, khamo rasānaṃ, khamo phoṭṭhabbānaṃ

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rajanīye rūpe na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rūpānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti saddānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu sotena saddaṃ sutvā rajanīye sadde na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti saddānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ. Idha, bhikkhave, bhikkhu ghānena gandhaṃ ghāyitvā rajanīye gandhe na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti gandhānaṃ.

   “Kathañca bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rasānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rajanīye rase na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti rasānaṃ.

   “Kathañca, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā rajanīye phoṭṭhabbe na sārajjati, sakkoti cittaṃ samādahituṃ. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu khamo hoti phoṭṭhabbānaṃ.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu āhuneyyo hoti pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā”ti. Navamaṃ.


“第一千三百七十二章 期望经第二,少睡经,食饭经,不能忍受经,增支部5集136经到139经” 的相关文章

第七章 在公堂上说假话的原因

相应部3相应7经/法庭经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐下,他对佛陀说:“世尊,我经常在公堂上看见很多有巨额财富,有大量黄金珠宝,有无数田地房产,有无数仆人粮食的王室贵族、祭司、富豪,他们因为贪得无厌的缘故,他们因为想要获得更多利益...

第十六章 不可轻视女子

相应部3相应16经/茉莉经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下。波斯匿王正在听佛陀说法,这个时候,有一个侍从前来拜见波斯匿王,他靠近波斯匿王的耳朵说:“陛下!祝贺您,茉莉王后,刚刚生了一位漂亮的公主。”这个侍从刚一说完话,波斯匿王立刻就闷闷...

第二十章 什么是死后可以带走的?

相应部3相应20经/无子者经第二(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王中午去拜见佛陀,他顶礼佛陀后在一旁坐下,佛陀说:“大王,你从什么地方而来?”波斯匿王说:“世尊,还是昨天那件事情,世尊,我昨天来过您这里,告诉过您我正在处理钱庄老板财产的事情,昨天我们舍卫城里有个钱庄的老板过世了...

第三十五章 丢失十四头牛的忧愁

相应部7相应10经/许多女儿经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,佛陀住在骄萨罗国的某个密林中。那个时候,有个婆罗门丢失了十四头牛,他到处寻找这些自己丢失的牛,不知不觉的来到佛陀的住所,他看见佛陀正在密林中静坐。就对静坐中的佛陀说到:“我的十四头牛在六天前丢失了,我心急如焚、愁眉苦脸。然而在这里打...

第六十七章 如何才能不再生死轮回

相应部12相应38经/思经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,内心思考、计划做任何的事情,内心有烦恼产生或是有烦恼产生的趋势,「业识」就会有存在和继续累积发展的根据地。这个「业识」是什么呢?就是一切身体行为,口说言语,内心念想造...

第七十八章 痛苦如同树的生长

相应部12相应55经/大树经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,当执着和挂念世间的事物,沉迷于获得、拥有、享受这些事物带来的快乐、喜悦、满足的感受之中的时候,就会让贪爱增长,以「贪爱」为前提条件就会产生出「取」,以「取」为前提条...