第一千三百六十四章 怯弱经,可疑经,大盗贼经, 增支部5集101经到103经

3. 第三个五十篇

(11) 1. 安乐住品

101 怯弱经


"诸比丘,有五种能使学人具有无畏的法。是哪五种?在此,诸比丘,比丘有信仰,持戒,多闻,精进,有智慧。


"诸比丘,无信者所具有的怯弱,有信者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,破戒者所具有的怯弱,持戒者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,少闻者所具有的怯弱,多闻者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,懈怠者所具有的怯弱,精进者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,无智慧者所具有的怯弱,有智慧者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。诸比丘,这就是五种使学人具有无畏的法。"第一经。


102 可疑经


"诸比丘,具足五法的比丘,即使他是不动法者,也会被怀疑为恶比丘。是哪五法?在此,诸比丘,比丘亲近妓女,或亲近寡妇,或亲近成熟少女,或亲近黄门,或亲近比丘尼。


"诸比丘,具足这五法的比丘,即使他是不动法者,也会被怀疑为恶比丘。"第二经。


103 大盗贼经


"诸比丘,具足五支的大盗贼能破墙而入,能抢劫财物,能洗劫一家,能埋伏路旁。是哪五支?在此,诸比丘,大盗贼依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者,散财,独行。


"诸比丘,大盗贼如何依靠险要之处?在此,诸比丘,大盗贼依靠河流险处或山地险处。诸比丘,大盗贼就是这样依靠险要之处。


"诸比丘,大盗贼如何依靠隐蔽之处?在此,诸比丘,大盗贼依靠草丛隐蔽处或树林隐蔽处或堤岸或大森林。诸比丘,大盗贼就是这样依靠隐蔽之处。


"诸比丘,大盗贼如何依靠有势力者?在此,诸比丘,大盗贼依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,大盗贼就是这样依靠有势力者。


"诸比丘,大盗贼如何散财?在此,诸比丘,大盗贼富有、大富、多财。他这样想:'如果有人说我什么,我会用财富来交际。'如果有人说他什么,他就用财富来交际。诸比丘,大盗贼就是这样散财。


"诸比丘,大盗贼如何独行?在此,诸比丘,大盗贼独自一人作案。为什么呢?'不要让我的秘密计划外泄。'诸比丘,大盗贼就是这样独行。


"诸比丘,具足这五支的大盗贼能破墙而入,能抢劫财物,能洗劫一家,能埋伏路旁。


"同样地,诸比丘,具足五法的恶比丘伤害自己,为智者所谴责,并造下许多不善业。是哪五法?在此,诸比丘,恶比丘依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者,散财,独行。


"诸比丘,恶比丘如何依靠险要之处?在此,诸比丘,恶比丘行不正身业,行不正语业,行不正意业。诸比丘,恶比丘就是这样依靠险要之处。


"诸比丘,恶比丘如何依靠隐蔽之处?在此,诸比丘,恶比丘持邪见,持极端见。诸比丘,恶比丘就是这样依靠隐蔽之处。


"诸比丘,恶比丘如何依靠有势力者?在此,诸比丘,恶比丘依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,恶比丘就是这样依靠有势力者。


"诸比丘,恶比丘如何散财?在此,诸比丘,恶比丘获得袈裟、饮食、住所、药物等资具。他这样想:'如果有人说我什么,我会用这些所得来交际。'如果有人说他什么,他就用所得来交际。诸比丘,恶比丘就是这样散财。


"诸比丘,恶比丘如何独行?在此,诸比丘,恶比丘独自一人居住在边远地区。他在那里拜访各家获取利养。诸比丘,恶比丘就是这样独行。


"诸比丘,具足这五法的恶比丘伤害自己,为智者所谴责,并造下许多不善业。"第三经。


巴利语原版经文


3. Tatiyapaṇṇāsakaṃ

(11) 1. Phāsuvihāravaggo

101/ 1. Sārajjasuttaṃ

   101. “Pañcime bhikkhave, sekhavesārajjakaraṇā dhammā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddho hoti, sīlavā hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, paññavā hoti.

   “Yaṃ, bhikkhave, assaddhassa sārajjaṃ hoti, saddhassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, dussīlassa sārajjaṃ hoti, sīlavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, appassutassa sārajjaṃ hoti, bahussutassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, kusītassa sārajjaṃ hoti, āraddhavīriyassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, duppaññassa sārajjaṃ hoti, paññavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo. Ime kho, bhikkhave, pañca sekhavesārajjakaraṇā dhammā”ti. Paṭhamaṃ.


102/ 2. Ussaṅkitasuttaṃ

   102. “Pañcahi bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu ussaṅkitaparisaṅkito hoti pāpabhikkhūti api akuppadhammopi. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vesiyāgocaro vā hoti, vidhavāgocaro vā hoti, thullakumārikāgocaro vā hoti, paṇḍakagocaro vā hoti, bhikkhunīgocaro vā hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu ussaṅkitaparisaṅkito hoti pāpabhikkhūti api akuppadhammopī”ti. Dutiyaṃ.


103/ 3. Mahācorasuttaṃ

   103. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca, balavanissito ca, bhogacāgī ca, ekacārī ca.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṃ vā nissito hoti pabbatavisamaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṃ vā nissito hoti rukkhagahanaṃ vā rodhaṃ vā mahāvanasaṇḍaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyassa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro bhogacāgī hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ito bhogena paṭisantharissāmī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tato bhogena paṭisantharati. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro bhogacāgī hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro ekacārī hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro ekakova gahaṇāni kattā hoti. Taṃ kissa hetu? ‘Mā me guyhamantā bahiddhā sambhedaṃ agamaṃsū’ti. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro ekacārī hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati nillopampi harati ekāgārikampi karoti paripanthepi tiṭṭhati.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti, gahananissito ca, balavanissito ca, bhogacāgī ca, ekacārī ca.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti? Idha bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyassa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu bhogacāgī hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu lābhī hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ito lābhena paṭisantharissāmī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tato lābhena paṭisantharati. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu bhogacāgī hoti.

   “Kathañca bhikkhave, pāpabhikkhu ekacārī hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu ekakova paccantimesu janapadesu nivāsaṃ kappeti. So tattha kulāni upasaṅkamanto lābhaṃ labhati. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu ekacārī hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavatī”ti. Tatiyaṃ.


“第一千三百六十四章 怯弱经,可疑经,大盗贼经, 增支部5集101经到103经” 的相关文章

第八章 爱自己胜过爱其他人

相应部3相应8经/茉莉经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王与茉莉王后在王宫中最高的楼阁顶层眺望远方,波斯匿王这时对茉莉王后说:“茉莉,我现在有个问题想要问你,你如实的回答我,好吗?”茉莉王后回答:“大王,您有什么问题要问我,请说。”波斯匿王说:“茉莉,对于你来说,你对世间任何人...

第十二章 什么欲望是世间排名第一的欲望?

相应部3相应12经/五位国王经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,以波斯匿王为首的五位国王正在讨论一个问题:「什么欲望是最让人贪爱不舍、恋恋不忘,排名第一的欲望呢?」五位国王有各自的说法,其中有位国王说:「眼睛看见的事物,比如看见黄金珠宝,看见国色天香的女子,看见等等的事物就是最让人陶醉,最让人贪...

第五十八章 如来说法如同狮子王吼叫

3.十力品相应部12相应21经/十力经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,狮子王的吼声让森林中其他飞禽走兽都为之震惊。如来现在为你们说法,如同狮子王大吼的声音,让你们内心震动立刻开启智慧,明白世间的真相和规则。如来为你们解答:世...

第七十九章 痛苦如同给树苗浇水施肥

相应部12相应57经/幼树经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,当被世间的事物束缚捆绑,沉迷于获得、拥有、享受这些事物带来的快乐、喜悦、满足的感受之中的时候,就会让贪爱增长,以「贪爱」为前提条件就会产生出「取」,以「取」为前提条...

第八十章 如来的正法深奥难懂吗?

相应部12相应60经/因缘经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在俱卢国一个叫葛马沙达马的城镇上,那个时候,阿难尊者来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,就在一旁坐下,阿难尊者对佛陀说:“世尊,太让人吃惊了,太不可思议了,世尊,您所说的缘起法(缘起法解释,见第四十八章、第四十九章)是如此的博大精深,...

第八十四章 早上的阳光会照到什么地方?

相应部12相应64经/有贪经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,已经出生在世间的人或众生,他们要在世间生存下去,或者未来继续的投生到世间,就需要吃四种食物,是哪四种食物呢?第一种是或粗、或细能够填饱肚子的物质食物。第二种是眼睛、...