第一千三百六十四章 怯弱经,可疑经,大盗贼经, 增支部5集101经到103经

3. 第三个五十篇

(11) 1. 安乐住品

101 怯弱经


"诸比丘,有五种能使学人具有无畏的法。是哪五种?在此,诸比丘,比丘有信仰,持戒,多闻,精进,有智慧。


"诸比丘,无信者所具有的怯弱,有信者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,破戒者所具有的怯弱,持戒者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,少闻者所具有的怯弱,多闻者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,懈怠者所具有的怯弱,精进者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。


"诸比丘,无智慧者所具有的怯弱,有智慧者则没有这种怯弱。因此,这是使学人具有无畏的法。诸比丘,这就是五种使学人具有无畏的法。"第一经。


102 可疑经


"诸比丘,具足五法的比丘,即使他是不动法者,也会被怀疑为恶比丘。是哪五法?在此,诸比丘,比丘亲近妓女,或亲近寡妇,或亲近成熟少女,或亲近黄门,或亲近比丘尼。


"诸比丘,具足这五法的比丘,即使他是不动法者,也会被怀疑为恶比丘。"第二经。


103 大盗贼经


"诸比丘,具足五支的大盗贼能破墙而入,能抢劫财物,能洗劫一家,能埋伏路旁。是哪五支?在此,诸比丘,大盗贼依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者,散财,独行。


"诸比丘,大盗贼如何依靠险要之处?在此,诸比丘,大盗贼依靠河流险处或山地险处。诸比丘,大盗贼就是这样依靠险要之处。


"诸比丘,大盗贼如何依靠隐蔽之处?在此,诸比丘,大盗贼依靠草丛隐蔽处或树林隐蔽处或堤岸或大森林。诸比丘,大盗贼就是这样依靠隐蔽之处。


"诸比丘,大盗贼如何依靠有势力者?在此,诸比丘,大盗贼依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,大盗贼就是这样依靠有势力者。


"诸比丘,大盗贼如何散财?在此,诸比丘,大盗贼富有、大富、多财。他这样想:'如果有人说我什么,我会用财富来交际。'如果有人说他什么,他就用财富来交际。诸比丘,大盗贼就是这样散财。


"诸比丘,大盗贼如何独行?在此,诸比丘,大盗贼独自一人作案。为什么呢?'不要让我的秘密计划外泄。'诸比丘,大盗贼就是这样独行。


"诸比丘,具足这五支的大盗贼能破墙而入,能抢劫财物,能洗劫一家,能埋伏路旁。


"同样地,诸比丘,具足五法的恶比丘伤害自己,为智者所谴责,并造下许多不善业。是哪五法?在此,诸比丘,恶比丘依靠险要之处,依靠隐蔽之处,依靠有势力者,散财,独行。


"诸比丘,恶比丘如何依靠险要之处?在此,诸比丘,恶比丘行不正身业,行不正语业,行不正意业。诸比丘,恶比丘就是这样依靠险要之处。


"诸比丘,恶比丘如何依靠隐蔽之处?在此,诸比丘,恶比丘持邪见,持极端见。诸比丘,恶比丘就是这样依靠隐蔽之处。


"诸比丘,恶比丘如何依靠有势力者?在此,诸比丘,恶比丘依靠国王或大臣。他这样想:'如果有人说我什么,这些国王或大臣会为我辩护。'如果有人说他什么,那些国王或大臣就为他辩护。诸比丘,恶比丘就是这样依靠有势力者。


"诸比丘,恶比丘如何散财?在此,诸比丘,恶比丘获得袈裟、饮食、住所、药物等资具。他这样想:'如果有人说我什么,我会用这些所得来交际。'如果有人说他什么,他就用所得来交际。诸比丘,恶比丘就是这样散财。


"诸比丘,恶比丘如何独行?在此,诸比丘,恶比丘独自一人居住在边远地区。他在那里拜访各家获取利养。诸比丘,恶比丘就是这样独行。


"诸比丘,具足这五法的恶比丘伤害自己,为智者所谴责,并造下许多不善业。"第三经。


巴利语原版经文


3. Tatiyapaṇṇāsakaṃ

(11) 1. Phāsuvihāravaggo

101/ 1. Sārajjasuttaṃ

   101. “Pañcime bhikkhave, sekhavesārajjakaraṇā dhammā. Katame pañca? Idha, bhikkhave, bhikkhu saddho hoti, sīlavā hoti, bahussuto hoti, āraddhavīriyo hoti, paññavā hoti.

   “Yaṃ, bhikkhave, assaddhassa sārajjaṃ hoti, saddhassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, dussīlassa sārajjaṃ hoti, sīlavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, appassutassa sārajjaṃ hoti, bahussutassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, kusītassa sārajjaṃ hoti, āraddhavīriyassa taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo.

   “Yaṃ, bhikkhave, duppaññassa sārajjaṃ hoti, paññavato taṃ sārajjaṃ na hoti. Tasmāyaṃ dhammo sekhavesārajjakaraṇo. Ime kho, bhikkhave, pañca sekhavesārajjakaraṇā dhammā”ti. Paṭhamaṃ.


102/ 2. Ussaṅkitasuttaṃ

   102. “Pañcahi bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu ussaṅkitaparisaṅkito hoti pāpabhikkhūti api akuppadhammopi. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vesiyāgocaro vā hoti, vidhavāgocaro vā hoti, thullakumārikāgocaro vā hoti, paṇḍakagocaro vā hoti, bhikkhunīgocaro vā hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato bhikkhu ussaṅkitaparisaṅkito hoti pāpabhikkhūti api akuppadhammopī”ti. Dutiyaṃ.


103/ 3. Mahācorasuttaṃ

   103. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati, nillopampi harati, ekāgārikampi karoti, paripanthepi tiṭṭhati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, mahācoro visamanissito ca hoti, gahananissito ca, balavanissito ca, bhogacāgī ca, ekacārī ca.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro nadīviduggaṃ vā nissito hoti pabbatavisamaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro visamanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro tiṇagahanaṃ vā nissito hoti rukkhagahanaṃ vā rodhaṃ vā mahāvanasaṇḍaṃ vā. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro gahananissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyassa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro balavanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro bhogacāgī hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro aḍḍho hoti mahaddhano mahābhogo. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ito bhogena paṭisantharissāmī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tato bhogena paṭisantharati. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro bhogacāgī hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, mahācoro ekacārī hoti? Idha, bhikkhave, mahācoro ekakova gahaṇāni kattā hoti. Taṃ kissa hetu? ‘Mā me guyhamantā bahiddhā sambhedaṃ agamaṃsū’ti. Evaṃ kho, bhikkhave, mahācoro ekacārī hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahaṅgehi samannāgato mahācoro sandhimpi chindati nillopampi harati ekāgārikampi karoti paripanthepi tiṭṭhati.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavati. Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito ca hoti, gahananissito ca, balavanissito ca, bhogacāgī ca, ekacārī ca.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu visamena kāyakammena samannāgato hoti, visamena vacīkammena samannāgato hoti, visamena manokammena samannāgato hoti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu visamanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti? Idha bhikkhave, pāpabhikkhu micchādiṭṭhiko hoti antaggāhikāya diṭṭhiyā samannāgato. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu gahananissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu rājānaṃ vā rājamahāmattānaṃ vā nissito hoti. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ime me rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇissantī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tyassa rājāno vā rājamahāmattā vā pariyodhāya atthaṃ bhaṇanti. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu balavanissito hoti.

   “Kathañca, bhikkhave, pāpabhikkhu bhogacāgī hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu lābhī hoti cīvarapiṇḍapātasenāsanagilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ. Tassa evaṃ hoti– ‘sace maṃ koci kiñci vakkhati, ito lābhena paṭisantharissāmī’ti. Sace naṃ koci kiñci āha, tato lābhena paṭisantharati. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu bhogacāgī hoti.

   “Kathañca bhikkhave, pāpabhikkhu ekacārī hoti? Idha, bhikkhave, pāpabhikkhu ekakova paccantimesu janapadesu nivāsaṃ kappeti. So tattha kulāni upasaṅkamanto lābhaṃ labhati. Evaṃ kho, bhikkhave, pāpabhikkhu ekacārī hoti.

   “Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato pāpabhikkhu khataṃ upahataṃ attānaṃ pariharati, sāvajjo ca hoti sānuvajjo viññūnaṃ, bahuñca apuññaṃ pasavatī”ti. Tatiyaṃ.


“第一千三百六十四章 怯弱经,可疑经,大盗贼经, 增支部5集101经到103经” 的相关文章

第四章 谁才是让别人喜欢和拥护的人?

相应部3相应4经/可爱经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐好,他对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,心里面生起了这样的念想:「什么样的人是让大家喜欢和拥护的人?什么样的人是让大家不喜欢、厌恶的人?」世尊,我自己是这样来回答这个问题的:...

第三十一章 如何才能解开束缚和捆绑?

相应部7相应6经/结缚经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,结缚婆罗门来到佛陀的住所,顶佛陀后,他在一旁坐下,结缚婆罗门对佛陀说:“世尊,世间的人被自己内心生起的念想束缚捆绑,被世间的事物事情束缚捆绑,世尊,谁才能解开这个束缚捆绑,谁才能从自己的念想和世间的事物事情中解脱出来呢?”这时,结缚婆罗门...

第六十六章 身体是属于谁的呢?

相应部12相应37经/非你们的经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,这个身体不是你们的,也不属于其他人或其他的事物。弟子们,你们现在的这个身体是你们过去的身体行为,口说言语,内心念想造作产生出来的,你们现在这个身体是过去行为、言...

第六十八章 除灭对物质和精神的挂念

相应部12相应39经/思经第二(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,内心思考、计划做任何的事情,内心有烦恼产生或是有烦恼产生的趋势,「业识」(业识解释,见第六十七章)就会有存在和继续累积发展的根据地。当「业识」有根据地的时候,这个...

第七十六章 痛苦如同在大火中添加干柴

相应部12相应52经/执取经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,当执着和挂念世间的事物,沉迷于获得、拥有、享受这些事物带来的快乐、喜悦、满足的感受之中的时候,就会让贪爱增长,以「贪爱」为前提条件就会产生出「取」,以「取」为前提条...

第九十九章 二、三滴海水多吗?

相应部13相应8经/海洋经第二(现观相应/因缘篇/如来记说)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如果从大海中取出二、三滴水保存下来,其余的大海水全部都干涸、干枯了,弟子们你们现在是怎么想的?是保存下来的二、三滴水更多,还是大海里已经全部干涸、干枯的水更多?...