第一千二百五十一章 栴那经,阿耆毗迦经 增支部3集72经到73经
增支部3集72经到73经
阿难品
72. 栴那经
有一次,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。那时,游方者栴那来到尊者阿难所在之处。来到后,与尊者阿难互相问候。寒暄之后,坐在一旁。坐在一旁的游方者栴那对尊者阿难如此说:
"阿难贤友,你们也主张断除贪欲、断除嗔恚、断除愚痴吗?"
"是的,贤友,我们也主张断除贪欲、断除嗔恚、断除愚痴。"
"那么,贤友们,你们看到贪欲有什么过患而主张断除贪欲?看到嗔恚有什么过患而主张断除嗔恚?看到愚痴有什么过患而主张断除愚痴?"
"贤友,染著贪欲、被贪欲征服、心被贪欲占据的人会想要伤害自己,想要伤害他人,想要伤害双方,也会感受到心理上的痛苦和忧愁。当贪欲被断除时,他既不想伤害自己,也不想伤害他人,也不想伤害双方,也不会感受到心理上的痛苦和忧愁。贤友,染著贪欲、被贪欲征服、心被贪欲占据的人会以身、口、意行不善。当贪欲被断除时,他既不以身、口、意行不善。贤友,染著贪欲、被贪欲征服、心被贪欲占据的人无法如实了知自己的利益,无法如实了知他人的利益,无法如实了知双方的利益。当贪欲被断除时,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,能如实了知双方的利益。贤友,贪欲使人盲目,使人失去眼目,使人无知,使人失去智慧,导致痛苦,不能导向涅槃。
"贤友,被嗔恚征服的人...被愚痴征服、心被愚痴占据的人会想要伤害自己,想要伤害他人,想要伤害双方,也会感受到心理上的痛苦和忧愁。当愚痴被断除时,他既不想伤害自己,也不想伤害他人,也不想伤害双方,也不会感受到心理上的痛苦和忧愁。贤友,被愚痴征服、心被愚痴占据的人会以身、口、意行不善。当愚痴被断除时,他既不以身、口、意行不善。贤友,被愚痴征服、心被愚痴占据的人无法如实了知自己的利益,无法如实了知他人的利益,无法如实了知双方的利益。当愚痴被断除时,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,能如实了知双方的利益。贤友,愚痴使人盲目,使人失去眼目,使人无知,使人失去智慧,导致痛苦,不能导向涅槃。贤友,我们看到贪欲有这些过患,所以主张断除贪欲。我们看到嗔恚有这些过患,所以主张断除嗔恚。我们看到愚痴有这些过患,所以主张断除愚痴。"
"贤友,有没有道路、有没有方法可以断除这贪欲、嗔恚、愚痴?"
"有的,贤友,有道路、有方法可以断除这贪欲、嗔恚、愚痴。"
"贤友,什么是断除贪欲、嗔恚、愚痴的道路和方法呢?"
"就是这八正道,即:正见...正定。贤友,这就是断除贪欲、嗔恚、愚痴的道路和方法。"
"贤友,这是一条很好的道路,这是一个很好的方法来断除贪欲、嗔恚、愚痴。阿难贤友,这足以让人精进不懈了。"
第一则完。
73. 阿耆毗迦经
有一次,尊者阿难住在憍赏弥的瞿师多园。那时,一位阿耆毗迦教派的在家信徒来到尊者阿难所在之处。来到后,向尊者阿难问候,然后坐在一旁。坐在一旁的那位阿耆毗迦教派的在家信徒对尊者阿难如此说:
"阿难尊者,谁的法是善说的?谁在世间上是善行的?谁在世间上是善作的?"
"那么,居士,我反问你,你觉得如何就如何回答。你认为如何,居士,那些宣说断除贪欲之法、宣说断除嗔恚之法、宣说断除愚痴之法的人,他们的法是善说的吗?你对此怎么看?"
"尊者,那些宣说断除贪欲之法、宣说断除嗔恚之法、宣说断除愚痴之法的人,他们的法是善说的。我是这样看的。"
"你认为如何,居士,那些为断除贪欲而修行、为断除嗔恚而修行、为断除愚痴而修行的人,他们在世间上是善行的吗?你对此怎么看?"
"尊者,那些为断除贪欲而修行、为断除嗔恚而修行、为断除愚痴而修行的人,他们在世间上是善行的。我是这样看的。"
"你认为如何,居士,那些已经断除贪欲、根除贪欲、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性,那些已经断除嗔恚...那些已经断除愚痴、根除愚痴、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性的人,他们在世间上是善作的吗?你对此怎么看?"
"尊者,那些已经断除贪欲、根除贪欲、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性,那些已经断除嗔恚...那些已经断除愚痴、根除愚痴、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性的人,他们在世间上是善作的。我是这样看的。"
"这样,居士,你已经回答说:'尊者,那些宣说断除贪欲之法、宣说断除嗔恚之法、宣说断除愚痴之法的人,他们的法是善说的。'你已经回答说:'尊者,那些为断除贪欲而修行、为断除嗔恚而修行、为断除愚痴而修行的人,他们在世间上是善行的。'你已经回答说:'尊者,那些已经断除贪欲、根除贪欲、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性,那些已经断除嗔恚...那些已经断除愚痴、根除愚痴、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性的人,他们在世间上是善作的。'"
"太奇妙了,尊者,太不可思议了,尊者!这里既没有赞扬自己的教法,也没有贬低他人的教法。只是单纯地说法,意思已经表达出来,而且没有提及自己。尊者阿难,你们宣说断除贪欲之法、断除嗔恚之法...断除愚痴之法。尊者阿难,你们的法是善说的。尊者阿难,你们为断除贪欲而修行、为断除嗔恚而修行...为断除愚痴而修行。尊者,你们在世间上是善行的。尊者阿难,你们已经断除贪欲、根除贪欲、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性,你们已经断除嗔恚...你们已经断除愚痴、根除愚痴、如同棕榈树桩一样使之不再生长、使之不再有未来生起的可能性。你们在世间上是善作的。
"太殊胜了,尊者,太殊胜了,尊者!就像有人扶起倒下的东西,揭开遮蔽的东西,为迷路者指明道路,在黑暗中举起油灯,让有眼之人能够看见形色。同样地,尊者阿难以种种方式阐明了法义。尊者阿难,我归依佛陀、法和比丘僧团。请尊者阿难记住我是一名优婆塞(在家男信徒),从今天起终生归依。"
第二则完。
巴利语原版经文
(8) 3. Ānandavaggo
72/ 1. Channasuttaṃ
72. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho channo paribbājako yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho channo paribbājako āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca– “tumhepi, āvuso ānanda, rāgassa pahānaṃ paññāpetha, dosassa pahānaṃ paññāpetha, mohassa pahānaṃ paññāpethāti. Mayaṃ kho, āvuso, rāgassa pahānaṃ paññāpema, dosassa pahānaṃ paññāpema, mohassa pahānaṃ paññapemā”ti.
“Kiṃ pana tumhe, āvuso, rāge ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ paññāpetha, kiṃ dose ādīnavaṃ disvā dosassa pahānaṃ paññāpetha, kiṃ mohe ādīnavaṃ disvā mohassa pahānaṃ paññāpethā”ti?
“Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati; rāge pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati. Ratto kho, āvuso, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti; rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Rāgo kho, āvuso, andhakaraṇo acakkhukaraṇo aññāṇakaraṇo paññānirodhiko vighātapakkhiko anibbānasaṃvattaniko.
“Duṭṭho kho, āvuso, dosena …pe… mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti; mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati; mohe pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati. Mūḷho kho, āvuso, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti; mohe pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Moho kho, āvuso, andhakaraṇo acakkhukaraṇo aññāṇakaraṇo paññānirodhiko vighātapakkhiko anibbānasaṃvattaniko. Idaṃ kho mayaṃ, āvuso, rāge ādīnavaṃ disvā rāgassa pahānaṃ paññāpema. Idaṃ dose ādīnavaṃ disvā dosassa pahānaṃ paññāpema. Idaṃ mohe ādīnavaṃ disvā mohassa pahānaṃ paññāpemā”ti.
“Atthi panāvuso, maggo atthi paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāyā”ti? “Atthāvuso, maggo atthi paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāyā”ti. “Katamo panāvuso, maggo katamā paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāyā”ti? “Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ– sammādiṭṭhi …pe… sammāsamādhi. Ayaṃ kho, āvuso, maggo ayaṃ paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāyā”ti. “Bhaddako kho, āvuso, maggo bhaddikā paṭipadā etassa rāgassa dosassa mohassa pahānāya. Alañca panāvuso ānanda, appamādāyā”ti. Paṭhamaṃ.
73/ 2. Ājīvakasuttaṃ
73. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Atha kho aññataro ājīvakasāvako gahapati yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so ājīvakasāvako gahapati āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca–
“Kesaṃ no, bhante ānanda, dhammo svākkhāto? Ke loke suppaṭipannā? Ke loke sukatā”ti? “Tena hi, gahapati, taññevettha paṭipucchissāmi, yathā te khameyya tathā naṃ byākareyyāsi. Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, ye rāgassa pahānāya dhammaṃ desenti, dosassa pahānāya dhammaṃ desenti, mohassa pahānāya dhammaṃ desenti, tesaṃ dhammo svākkhāto no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī”ti? “Ye bhante, rāgassa pahānāya dhammaṃ desenti, dosassa pahānāya dhammaṃ desenti, mohassa pahānāya dhammaṃ desenti, tesaṃ dhammo svākkhāto. Evaṃ me ettha hotī”ti.
“Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, ye rāgassa pahānāya paṭipannā, dosassa pahānāya paṭipannā, mohassa pahānāya paṭipannā, te loke suppaṭipannā no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī”ti? “Ye, bhante, rāgassa pahānāya paṭipannā, dosassa pahānāya paṭipannā, mohassa pahānāya paṭipannā, te loke suppaṭipannā. Evaṃ me ettha hotī”ti.
“Taṃ kiṃ maññasi, gahapati, yesaṃ rāgo pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo, yesaṃ doso pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo, yesaṃ moho pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo, te loke sukatā no vā? Kathaṃ vā te ettha hotī”ti? “Yesaṃ, bhante, rāgo pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo, yesaṃ doso pahīno …pe… yesaṃ moho pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo, te loke sukatā. Evaṃ me ettha hotī”ti.
“Iti kho, gahapati, tayāvetaṃ byākataṃ– ‘ye, bhante, rāgassa pahānāya dhammaṃ desenti, dosassa pahānāya dhammaṃ desenti, mohassa pahānāya dhammaṃ desenti, tesaṃ dhammo svākkhāto’ti. Tayāvetaṃ byākataṃ– ‘ye, bhante, rāgassa pahānāya paṭipannā, dosassa pahānāya paṭipannā, mohassa pahānāya paṭipannā, te loke suppaṭipannā’ti. Tayāvetaṃ byākataṃ– ‘yesaṃ, bhante, rāgo pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo, yesaṃ doso pahīno …pe… yesaṃ moho pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo, te loke sukatā’”ti.
“Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! Na ceva nāma sadhammukkaṃsanā bhavissati, na ca paradhammāpasādanā. Āyataneva dhammadesanā, attho ca vutto, attā ca anupanīto. Tumhe, bhante ānanda, rāgassa pahānāya dhammaṃ desetha, dosassa …pe… mohassa pahanāya dhammaṃ desetha. Tumhākaṃ, bhante ānanda, dhammo svākkhāto. Tumhe, bhante ānanda, rāgassa pahānāya paṭipannā, dosassa …pe… mohassa pahānāya paṭipannā. Tumhe, bhante, loke suppaṭipannā. Tumhākaṃ, bhante ānanda, rāgo pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo, tumhākaṃ doso pahīno …pe… tumhākaṃ moho pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṅkato āyatiṃ anuppādadhammo. Tumhe loke sukatā.
“Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante! Seyyathāpi, bhante, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya– ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ ayyena ānandena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ, bhante ānanda, taṃ bhagavantaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ ayyo ānando dhāretu, ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Dutiyaṃ.