相应部11相应7经到10经 不欺骗经,毗卢遮那阿修罗王经,林间仙人经,海边经
相应部11相应7经到10经(帝释相应/有偈篇/祇夜)
7. 不欺骗经
在舍卫城。"比丘们,从前有一次,天帝释独自静坐时,心中生起这样的想法:'即使是我的死敌,我也不会欺骗他。'这时,比丘们,阿修罗王毗波质知道了天帝释的心念,就来到天帝释面前。比丘们,天帝释远远地就看到阿修罗王毗波质走来。看到后,他对阿修罗王毗波质说:'停下,毗波质,你被抓住了!'"
"朋友,你之前的想法,不要放弃它。"
"毗波质,你要发誓不欺骗我。"
"说谎者的罪过,诽谤圣者的罪过,
背叛朋友的罪过,忘恩负义的罪过。
愿这些罪过降临到欺骗你的人身上,善胜者(指天帝释)。"
这个故事讲述了天帝释和阿修罗王毗波质之间的一次对话。天帝释表示即使对待敌人也不会欺骗,毗波质知道后前来试探。最后毗波质发誓不会欺骗天帝释,并列举了欺骗的恶果。
8. 毗卢遮那阿修罗王经
在舍卫城祇树给孤独园。那时,世尊正在午休静坐。这时,天帝释和阿修罗王毗卢遮那来到世尊处,各自倚靠在门框上站立。然后,阿修罗王毗卢遮那在世尊面前说了这个偈颂:
"人应当努力,直到目标达成;
目标达成最美,这是毗卢遮那之言。"
(天帝释回应道:)
"人应当努力,直到目标达成;
目标达成最美,但忍耐更为可贵。"
"一切众生为目标而生,各得其所应得;
但一切生灵最终的结合,乃是相互交往。
目标达成最美,这是毗卢遮那之言。"
"一切众生为目标而生,各得其所应得;
但一切生灵最终的结合,乃是相互交往。
目标达成最美,但忍耐更为可贵。"
这个故事描述了天帝释和阿修罗王毗卢遮那在佛陀面前的一次对话。两人就努力达成目标和忍耐的价值进行了讨论。
9. 林间仙人经
在舍卫城。"比丘们,从前有许多品德高尚、正直善良的仙人住在森林中的叶屋里。这时,比丘们,天帝释和阿修罗王毗波质来到这些品德高尚、正直善良的仙人那里。比丘们,阿修罗王毗波质穿上鞋子,佩戴宝剑,让人为他撑伞,从正门进入精舍,无视那些品德高尚、正直善良的仙人就走了过去。而天帝释,比丘们,脱下鞋子,把宝剑交给他人,收起伞,从门口进入精舍,站在那些品德高尚、正直善良的仙人的下风处,双手合十致敬。"这时,比丘们,那些品德高尚、正直善良的仙人对天帝释说了这个偈颂:
"长期修行的仙人们的体香,随风飘散。
请退后,千眼天王(指天帝释),仙人们的气味对天神来说是不洁的。"
(天帝释回答道:)
"让长期修行的仙人们的体香随风飘散吧,
就像头上戴着美丽的花环。
尊者们,我们渴望这种香气,
天神并不认为这是令人厌恶的。"
这个故事讲述了天帝释和阿修罗王毗波质拜访林间仙人的不同态度,以及天帝释对仙人们的尊重。
10.海边经
在舍卫城。"比丘们,从前有许多品德高尚、正直善良的仙人住在海边的叶屋里。那时,天神和阿修罗之间的战争即将爆发。这时,比丘们,那些品德高尚、正直善良的仙人想:'天神是正义的,阿修罗是不义的。我们可能会遭受阿修罗的威胁。我们不如去见阿修罗王参婆罗,请求他给予我们不受伤害的保证。'"
"于是,比丘们,那些品德高尚、正直善良的仙人 - 就像一个强壮的人伸展弯曲的手臂或弯曲伸展的手臂一样 - 从海边的叶屋消失,出现在阿修罗王参婆罗面前。然后,比丘们,那些品德高尚、正直善良的仙人对阿修罗王参婆罗说了这个偈颂:
"仙人们来到参婆罗面前,请求不受伤害的保证;
你有能力给予,无论是恐惧还是安全。"
(参婆罗回答道:)
"对于你们这些亲近帝释的邪恶仙人,没有安全可言;
虽然你们请求安全,我只会给你们恐惧。"
(仙人们说:)
"我们请求安全,你却给我们恐惧;
我们接受你的这个,愿你的恐惧永无止境。
种什么样的种子,就会结什么样的果实;
行善者得善果,作恶者得恶报。
朋友啊,你已经种下了种子,你将收获果实。"
"然后,比丘们,那些品德高尚、正直善良的仙人诅咒了阿修罗王参婆罗,就像一个强壮的人伸展弯曲的手臂或弯曲伸展的手臂一样 - 在阿修罗王参婆罗面前消失,出现在海边的叶屋中。比丘们,阿修罗王参婆罗被那些品德高尚、正直善良的仙人诅咒后,在夜里惊醒了三次。"
这个故事讲述了一群仙人向阿修罗王参婆罗寻求保护,但遭到拒绝和威胁。仙人们随后诅咒了参婆罗,导致他夜不能寐。
第一品完。
其摘要如下:
勇士、须师摩、幢顶、毗波质、
善说、胜利、鸟巢、不欺、
毗卢遮那阿修罗王、林间仙人、
以及海边仙人。
巴利语原版经文
7/(7). Nadubbhiyasuttaṃ
253. Sāvatthiyaṃ. “Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sakkassa devānamindassa rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi– ‘yopi me assa supaccatthiko tassapāhaṃ na dubbheyyan’ti. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo sakkassa devānamindassa cetasā cetoparivitakkamaññāya yena sakko devānamindo tenupasaṅkami. Addasā kho, bhikkhave, sakko devānamindo vepacittiṃ asurindaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna vepacittiṃ asurindaṃ etadavoca– ‘tiṭṭha, vepacitti, gahitosī’”ti.
“Yadeva te, mārisa, pubbe cittaṃ, tadeva tvaṃ mā pajahāsī”ti.
“Sapassu ca me, vepacitti, adubbhāyā”ti.
“Yaṃ musā bhaṇato pāpaṃ, yaṃ pāpaṃ ariyūpavādino;
Mittadduno ca yaṃ pāpaṃ, yaṃ pāpaṃ akataññuno.
Tameva pāpaṃ phusatu, yo te dubbhe sujampatī”ti.
8/(8). Verocana-asurindasuttaṃ
254. Sāvatthiyaṃ jetavane. Tena kho pana samayena bhagavā divāvihāragato hoti paṭisallīno. Atha kho sakko ca devānamindo verocano ca asurindo yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā paccekaṃ dvārabāhaṃ nissāya aṭṭhaṃsu. Atha kho verocano asurindo bhagavato santike imaṃ gāthaṃ abhāsi–
“Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā;
Nipphannasobhano attho, verocanavaco idan”ti.
“Vāyametheva puriso, yāva atthassa nipphadā;
Nipphannasobhano attho, khantyā bhiyyo na vijjatī”ti.
“Sabbe sattā atthajātā, tattha tattha yathārahaṃ;
Saṃyogaparamā tveva, sambhogā sabbapāṇinaṃ.
Nipphannasobhano attho, verocanavaco idan”ti.
“Sabbe sattā atthajātā, tattha tattha yathārahaṃ;
Saṃyogaparamā tveva, sambhogā sabbapāṇinaṃ.
Nipphannasobhano attho, khantyā bhiyyo na vijjatī”ti.
9/(9). Araññāyatana-isisuttaṃ
255. Sāvatthiyaṃ “Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sambahulā isayo sīlavanto kalyāṇadhammā araññāyatane paṇṇakuṭīsu sammanti. Atha kho, bhikkhave, sakko ca devānamindo vepacitti ca asurindo yena te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā tenupasaṅkamiṃsu. Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo paṭaliyo upāhanā ārohitvā khaggaṃ olaggetvā chattena dhāriyamānena aggadvārena assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme apabyāmato karitvā atikkami. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo paṭaliyo upāhanā orohitvā khaggaṃ aññesaṃ datvā chattaṃ apanāmetvā dvāreneva assamaṃ pavisitvā te isayo sīlavante kalyāṇadhamme anuvātaṃ pañjaliko namassamāno aṭṭhāsi”. Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sakkaṃ devānamindaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu–
“Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ, kāyā cuto gacchati mālutena.
Ito paṭikkamma sahassanetta, gandho isīnaṃ asuci devarājā”ti.
“Gandho isīnaṃ ciradikkhitānaṃ, kāyā cuto gacchatu mālutena,
Sucitrapupphaṃ sirasmiṃva mālaṃ.
Gandhaṃ etaṃ paṭikaṅkhāma bhante, na hettha devā paṭikūlasaññino”ti.
10/(10). Samuddakasuttaṃ
256. Sāvatthiyaṃ. “Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, sambahulā isayo sīlavanto kalyāṇadhammā samuddatīre paṇṇakuṭīsu sammanti. Tena kho pana samayena devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, tesaṃ isīnaṃ sīlavantānaṃ kalyāṇadhammānaṃ etadahosi – ‘dhammikā kho devā, adhammikā asurā. Siyāpi no asurato bhayaṃ. Yaṃnūna mayaṃ sambaraṃ asurindaṃ upasaṅkamitvā abhayadakkhiṇaṃ yāceyyāmā’”ti. “Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā– seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva – samuddatīre paṇṇakuṭīsu antarahitā sambarassa asurindassa sammukhe pāturahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sambaraṃ asurindaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu–
“Isayo sambaraṃ pattā, yācanti abhayadakkhiṇaṃ;
Kāmaṃkaro hi te dātuṃ, bhayassa abhayassa vā”ti.
“Isīnaṃ abhayaṃ natthi, duṭṭhānaṃ sakkasevinaṃ;
Abhayaṃ yācamānānaṃ, bhayameva dadāmi vo”ti.
“Abhayaṃ yācamānānaṃ, bhayameva dadāsi no;
Paṭiggaṇhāma te etaṃ, akkhayaṃ hotu te bhayaṃ.
“Yādisaṃ vapate bījaṃ, tādisaṃ harate phalaṃ;
Kalyāṇakārī kalyāṇaṃ, pāpakārī ca pāpakaṃ.
Pavuttaṃ tāta te bījaṃ, phalaṃ paccanubhossasī”ti.
“Atha kho, bhikkhave, te isayo sīlavanto kalyāṇadhammā sambaraṃ asurindaṃ abhisapitvā– seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva – sambarassa asurindassa sammukhe antarahitā samuddatīre paṇṇakuṭīsu pāturahesuṃ. Atha kho, bhikkhave, sambaro asurindo tehi isīhi sīlavantehi kalyāṇadhammehi abhisapito rattiyā sudaṃ tikkhattuṃ ubbijjī”ti.
Paṭhamo vaggo.
Tassuddānaṃ–
Suvīraṃ susīmañceva, dhajaggaṃ vepacittino;
Subhāsitaṃ jayañceva, kulāvakaṃ nadubbhiyaṃ.
Verocana asurindo, isayo araññakañceva.
Isayo ca samuddakāti.