相应部11相应1经到3经 勇猛天子经,须师摩经,幢顶经
相应部11相应1经到3经(帝释相应/有偈篇/祇夜)
帝释天相应
第一品
1. 勇猛天子经
如是我闻:一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。在那里,世尊对比丘们说:"诸比丘。"那些比丘回答说:"尊者。"世尊如是说:
"诸比丘,从前,阿修罗攻击诸天。那时,诸比丘,天帝释召唤勇猛天子说:'亲爱的勇猛,这些阿修罗正在攻击诸天。去吧,亲爱的勇猛,击退阿修罗。'诸比丘,勇猛天子回答天帝释说:'遵命,尊者。'然后却陷入懈怠。第二次,诸比丘,天帝释又召唤勇猛天子说:'亲爱的勇猛,这些阿修罗正在攻击诸天。去吧,亲爱的勇猛,击退阿修罗。'诸比丘,勇猛天子回答天帝释说:'遵命,尊者。'但第二次又陷入懈怠。第三次,诸比丘,天帝释再次召唤勇猛天子说:'亲爱的勇猛,这些阿修罗正在攻击诸天。去吧,亲爱的勇猛,击退阿修罗。'诸比丘,勇猛天子回答天帝释说:'遵命,尊者。'但第三次仍然陷入懈怠。然后,诸比丘,天帝释对勇猛天子说了这首偈颂:
'不努力不奋斗,却能获得安乐,
勇猛啊,你就去那里,也带我到那处。'
[勇猛天子回答说:]
'懒惰者不努力,也不做任何事,
却能满足所有欲,帝释啊,指引我那方向。'
[天帝释说:]
'懒惰者不努力,却能获得极乐,
勇猛啊,你就去那里,也带我到那处。'
[勇猛天子说:]
'天神之首帝释啊,若能不劳而获乐,
无忧无恼的安乐,请指引我那方向。'
[天帝释说:]
'若真有不劳而获者,世上无人能生存,
那便是涅槃之道,勇猛啊去那里吧,
也带我一同前往。'
诸比丘,天帝释虽然享受自己的福报,统治三十三天,却仍然会赞美精进努力。在这里,诸比丘,你们应该这样想:你们已经出家,加入如此善说的法与律中,应当努力、奋斗、精进,以达到未达之境,证得未证之法,实现未实现之事。"
2. 须师摩经
在舍卫城。在那里,世尊对比丘们说:"诸比丘。"那些比丘回答说:"尊者。"世尊如是说:
"诸比丘,从前,阿修罗攻击诸天。那时,诸比丘,天帝释召唤须师摩天子说:'亲爱的须师摩,这些阿修罗正在攻击诸天。去吧,亲爱的须师摩,击退阿修罗。'诸比丘,须师摩天子回答天帝释说:'遵命,尊者。'然后却陷入懈怠。第二次,诸比丘,天帝释又召唤须师摩天子...第二次又陷入懈怠。第三次,诸比丘,天帝释再次召唤须师摩天子...第三次仍然陷入懈怠。然后,诸比丘,天帝释对须师摩天子说了这首偈颂:
'不努力不奋斗,却能获得安乐,
须师摩啊,你就去那里,也带我到那处。'
[须师摩天子回答说:]
'懒惰者不努力,也不做任何事,
却能满足所有欲,帝释啊,指引我那方向。'
[天帝释说:]
'懒惰者不努力,却能获得极乐,
须师摩啊,你就去那里,也带我到那处。'
[须师摩天子说:]
'天神之首帝释啊,若能不劳而获乐,
无忧无恼的安乐,请指引我那方向。'
[天帝释说:]
'若真有不劳而获者,世上无人能生存,
那便是涅槃之道,须师摩啊去那里吧,
也带我一同前往。'
诸比丘,天帝释虽然享受自己的福报,统治三十三天,却仍然会赞美精进努力。在这里,诸比丘,你们应该这样想:你们已经出家,加入如此善说的法与律中,应当努力、奋斗、精进,以达到未达之境,证得未证之法,实现未实现之事。"
3. 幢顶经
在舍卫城。在那里,世尊对比丘们说:"诸比丘。"那些比丘回答说:"尊者。"世尊如是说:
"诸比丘,从前,天神与阿修罗之间爆发了一场大战。那时,诸比丘,天帝释对三十三天的天神们说:
'朋友们,如果你们在战斗中感到恐惧、战栗或毛骨悚然,那时你们就应该仰望我的幢顶。当你们仰望我的幢顶时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。'
'如果你们没有看到我的幢顶,那么就仰望天王波阇波提的幢顶。当你们仰望天王波阇波提的幢顶时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。'
'如果你们没有看到天王波阇波提的幢顶,那么就仰望天王婆楼那的幢顶。当你们仰望天王婆楼那的幢顶时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。'
'如果你们没有看到天王婆楼那的幢顶,那么就仰望天王伊舍那的幢顶。当你们仰望天王伊舍那的幢顶时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。'"
"然而,诸比丘,对于那些仰望天帝释的幢顶,或天王波阇波提的幢顶,或天王婆楼那的幢顶,或天王伊舍那的幢顶的人们来说,他们的恐惧、战栗或毛骨悚然可能会消失,也可能不会消失。"
"为什么呢?因为,诸比丘,天帝释还没有离欲、离嗔、离痴,他还会感到恐惧、战栗、惊慌和逃跑。"
"但是,诸比丘,我是这样说的:'如果你们,诸比丘,在林中、树下或空屋中感到恐惧、战栗或毛骨悚然,那时你们就应该忆念我:世尊是阿罗汉、正等正觉、明行足、善逝、世间解、无上士调御丈夫、天人师、佛、世尊。当你们忆念我时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。'"
"如果你们没有忆念我,那么就应该忆念法:法是世尊善说的,是现见的、无时的、来见的、导向的、智者自证的。当你们忆念法时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。"
"如果你们没有忆念法,那么就应该忆念僧:世尊的声闻僧众是善行道的,世尊的声闻僧众是正直行道的,世尊的声闻僧众是如理行道的,世尊的声闻僧众是和敬行道的,这就是四双八辈的世尊声闻僧众,值得供养、值得供奉、值得布施、值得合掌,是世间无上的福田。当你们忆念僧时,任何恐惧、战栗或毛骨悚然都将消失。"
"为什么呢?因为,诸比丘,如来、阿罗汉、正等正觉已经离欲、离嗔、离痴,他不会感到恐惧、战栗、惊慌或逃跑。"
世尊说了这番话。说完后,善逝、导师又说了以下偈颂:
"林中或树下,或在空屋中,诸比丘,
应当忆念正觉者,你们将不再恐惧。
若不忆念佛陀,世间最尊最胜者,
那就忆念正法,善说且能出离的。
若不忆念正法,善说且能出离的,
那就忆念僧伽,无上的福田。
如此忆念佛法僧,诸比丘,
恐惧、战栗与毛骨悚然将不复存在。"
巴利语原版经文
11. Sakkasaṃyuttaṃ
1. Paṭhamavaggo
1/(1). Suvīrasuttaṃ
247. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “bhikkhavo”ti. “Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca–
“Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, asurā deve abhiyaṃsu. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi– ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā pamādaṃ āpādesi. Dutiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi– ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā dutiyampi pamādaṃ āpādesi. Tatiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ āmantesi– ‘ete, tāta suvīra, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta suvīra, asure paccuyyāhī’ti ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, suvīro devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā tatiyampi pamādaṃ āpādesi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo suvīraṃ devaputtaṃ gāthāya ajjhabhāsi–
“Anuṭṭhahaṃ avāyāmaṃ, sukhaṃ yatrādhigacchati;
Suvīra tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā”ti.
“Alasvassa anuṭṭhātā, na ca kiccāni kāraye.
Sabbakāmasamiddhassa, taṃ me sakka varaṃ disā”ti.
“Yatthālaso anuṭṭhātā, accantaṃ sukhamedhati;
Suvīra tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā”ti.
“Akammunā devaseṭṭha, sakka vindemu yaṃ sukhaṃ;
Asokaṃ anupāyāsaṃ, taṃ me sakka varaṃ disā”ti.
“Sace atthi akammena, koci kvaci na jīvati;
Nibbānassa hi so maggo, suvīra tattha gacchāhi.
Mañca tattheva pāpayā”ti.
“So hi nāma, bhikkhave, sakko devānamindo sakaṃ puññaphalaṃ upajīvamāno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kārento uṭṭhānavīriyassa vaṇṇavādī bhavissati. Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha, yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā uṭṭhaheyyātha ghaṭeyyātha vāyameyyātha appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā”ti.
2/(2). Susīmasuttaṃ
248. Sāvatthiyaṃ. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “bhikkhavo”ti. “Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca–
“Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, asurā deve abhiyaṃsu. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi– ‘ete, tāta susīma, asurā deve abhiyanti. Gaccha, tāta susīma, asure paccuyyāhī’ti. ‘Evaṃ bhaddantavā’ti kho, bhikkhave, susīmo devaputto sakkassa devānamindassa paṭissutvā pamādaṃ āpādesi. Dutiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi …pe… dutiyampi pamādaṃ āpādesi. Tatiyampi kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ āmantesi …pe… tatiyampi pamādaṃ āpādesi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo susīmaṃ devaputtaṃ gāthāya ajjhabhāsi–
“Anuṭṭhahaṃ avāyāmaṃ, sukhaṃ yatrādhigacchati;
Susīma tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā”ti.
“Alasvassa anuṭṭhātā, na ca kiccāni kāraye.
Sabbakāmasamiddhassa, taṃ me sakka varaṃ disā”ti.
“Yatthālaso anuṭṭhātā, accantaṃ sukhamedhati;
Susīma tattha gacchāhi, mañca tattheva pāpayā”ti.
“Akammunā devaseṭṭha, sakka vindemu yaṃ sukhaṃ;
Asokaṃ anupāyāsaṃ, taṃ me sakka varaṃ disā”ti.
“Sace atthi akammena, koci kvaci na jīvati;
Nibbānassa hi so maggo, susīma tattha gacchāhi.
Mañca tattheva pāpayā”ti.
“So hi nāma, bhikkhave, sakko devānamindo sakaṃ puññaphalaṃ upajīvamāno devānaṃ tāvatiṃsānaṃ issariyādhipaccaṃ rajjaṃ kārento uṭṭhānavīriyassa vaṇṇavādī bhavissati. Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha, yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā uṭṭhaheyyātha ghaṭeyyātha vāyameyyātha appattassa pattiyā, anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā”ti.
3/(3). Dhajaggasuttaṃ
249. Sāvatthiyaṃ Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “bhikkhavo”ti “Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca–
“Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho ahosi. Atha kho, bhikkhave, sakko devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi –
‘Sace, mārisā, devānaṃ saṅgāmagatānaṃ uppajjeyya bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, mameva tasmiṃ samaye dhajaggaṃ ullokeyyātha. Mamañhi vo dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
‘No ce me dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha pajāpatissa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Pajāpatissa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
‘No ce pajāpatissa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha varuṇassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Varuṇassa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati’.
‘No ce varuṇassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha, atha īsānassa devarājassa dhajaggaṃ ullokeyyātha. Īsānassa hi vo devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissatī’”ti.
“Taṃ kho pana, bhikkhave, sakkassa vā devānamindassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, pajāpatissa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, varuṇassa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ, īsānassa vā devarājassa dhajaggaṃ ullokayataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyethāpi nopi pahīyetha.
“Taṃ kissa hetu? Sakko hi, bhikkhave, devānamindo avītarāgo avītadoso avītamoho bhīru chambhī utrāsī palāyīti.
“Ahañca kho, bhikkhave, evaṃ vadāmi– ‘sace tumhākaṃ, bhikkhave, araññagatānaṃ vā rukkhamūlagatānaṃ vā suññāgāragatānaṃ vā uppajjeyya bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, mameva tasmiṃ samaye anussareyyātha– itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Mamañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
“No ce maṃ anussareyyātha, atha dhammaṃ anussareyyātha– ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti. Dhammañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
“No ce dhammaṃ anussareyyātha, atha saṅghaṃ anussareyyātha– ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā esa bhagavato sāvakasaṅgho, āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti. Saṅghañhi vo, bhikkhave, anussarataṃ yaṃ bhavissati bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā lomahaṃso vā, so pahīyissati.
“Taṃ kissa hetu? Tathāgato hi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho vītarāgo vītadoso vītamoho abhīru acchambhī anutrāsī apalāyī”ti. Idamavoca bhagavā. Idaṃ vatvāna sugato athāparaṃ etadavoca satthā–
“Araññe rukkhamūle vā, suññāgāreva bhikkhavo;
Anussaretha sambuddhaṃ, bhayaṃ tumhāka no siyā.
“No ce buddhaṃ sareyyātha, lokajeṭṭhaṃ narāsabhaṃ;
Atha dhammaṃ sareyyātha, niyyānikaṃ sudesitaṃ.
“No ce dhammaṃ sareyyātha, niyyānikaṃ sudesitaṃ;
Atha saṅghaṃ sareyyātha, puññakkhettaṃ anuttaraṃ.
“Evaṃ buddhaṃ sarantānaṃ, dhammaṃ saṅghañca bhikkhavo;
Bhayaṃ vā chambhitattaṃ vā, lomahaṃso na hessatī”ti.