第一千二百四十四章 某个婆罗门的经文,游方者的经文,寂静的经文 增支部3集54经到56经

增支部3集54经到56经


54. 某个婆罗门的经文


这时,有一个婆罗门来到世尊所在的地方。来到后,他与世尊互相问候...然后坐在一旁。坐在一旁的那个婆罗门对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见之法,现见之法'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。(被贪欲控制的人...会以身、口、意行不善。当贪欲被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。被贪欲控制的人...无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当贪欲被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。)婆罗门啊,这就是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服、被嗔恨控制、思想被嗔恨占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当嗔恨被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这也是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生,太好了!就像有人扶起一个跌倒的人,或者揭开遮蔽的东西,或者为迷路的人指明道路,或者在黑暗中举起油灯,让有眼之人能看见形象。同样地,尊敬的乔达摩先生以各种方式阐明了法。我现在皈依尊敬的乔达摩先生,皈依法,皈依比丘僧团。愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第三篇完。


55. 游方者的经文


这时,有一个婆罗门游方者来到世尊所在的地方。来到后...他坐在一旁。坐在一旁的那个婆罗门游方者对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见之法,现见之法'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会以身行不善,会以口行不善,会以意行不善。当贪欲被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当贪欲被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。婆罗门啊,这就是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服...被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会以身行不善,会以口行不善,会以意行不善。当愚痴被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当愚痴被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。婆罗门啊,这就是法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生...愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第四篇完。


56. 寂静的经文


这时,婆罗门阇努索尼来到世尊所在的地方。来到后,向世尊致敬,然后坐在一旁。坐在一旁的阇努索尼婆罗门对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见的涅槃,现见的涅槃'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,涅槃是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是涅槃是现见的。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服...被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是涅槃是现见的。


"婆罗门啊,当一个人完全体验到贪欲的灭尽,完全体验到嗔恨的灭尽,完全体验到愚痴的灭尽时,这就是涅槃是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生...愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第五篇完。


巴利语原版经文


54/ 3. Aññatarabrāhmaṇasuttaṃ

   54. Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi …pe… ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca– “‘sandiṭṭhiko dhammo sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. (ratto kho …pe… kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Rāge pahīnā neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati. Ratto kho …pe… attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti.) Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa, dosena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Dose pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti Evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti.

   “Abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya– ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Tatiyaṃ.


55/ 4. Paribbājakasuttaṃ

   55. Atha kho aññataro brāhmaṇaparibbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā …pe… ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇaparibbājako bhagavantaṃ etadavoca– “‘sandiṭṭhiko dhammo sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Rāge pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati.

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa, dosena …pe… mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto, kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Mohe pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati.

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Mohe pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti.

   “Abhikkantaṃ, bho gotama …pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Catutthaṃ.


56/ 5. Nibbutasuttaṃ

   56. Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – “‘sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ sandiṭṭhikaṃ nibbānan’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti akālikaṃ ehipassikaṃ opaneyyikaṃ paccattaṃ veditabbaṃ viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti.

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa …pe… mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti.

   “Yato kho ayaṃ, brāhmaṇa, anavasesaṃ rāgakkhayaṃ paṭisaṃvedeti, anavasesaṃ dosakkhayaṃ paṭisaṃvedeti, anavasesaṃ mohakkhayaṃ paṭisaṃvedeti; evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti akālikaṃ ehipassikaṃ opaneyyikaṃ paccattaṃ veditabbaṃ viññūhī”ti. “Abhikkantaṃ, bho gotama …pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Pañcamaṃ.


“第一千二百四十四章 某个婆罗门的经文,游方者的经文,寂静的经文 增支部3集54经到56经” 的相关文章

第四十四章 孝顺奉养父母的果报

相应部7相应19经/扶养母亲者经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,有一个婆罗门来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,对佛陀说:“世尊,我用别人施舍、布施给我的饮食来奉养父母可以吗?我这样做能够为自己种植下很多福德吗?”佛陀说:“婆罗门,孝顺奉养父母是你应该做的事情,只要你不违反所在国家的法律,不管是别人...

第七十六章 痛苦如同在大火中添加干柴

相应部12相应52经/执取经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,当执着和挂念世间的事物,沉迷于获得、拥有、享受这些事物带来的快乐、喜悦、满足的感受之中的时候,就会让贪爱增长,以「贪爱」为前提条件就会产生出「取」,以「取」为前提条...

第八十七章 痛苦如同芦苇互相支撑直立

相应部12相应67经/芦苇束经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,舍利弗尊者与摩诃拘絺罗尊者住在波罗奈的鹿野苑,有一天傍晚,摩诃拘絺罗尊者静坐完毕后,来到舍利弗尊者的住处,他与舍利弗尊者互相问候后,就在一旁坐下,摩诃拘絺罗尊者对舍利弗尊者说:“舍利弗学友,「老死」是自己造作出来的吗?「老死」是其他...

第九十一章 什么人才是真正的修行人?

8.沙门婆罗门品相应部12相应71经/老死经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,任何的出家人、婆罗门修行人他们不明白缘起法(缘起法解释,见第四十八章、第四十九章),他们不明白「老死」,不明白「老死」的起因、形成、聚集。不明白「老...

第一百零八章 各种界的法义

相应部14相应6经/外部的种种界经(界相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如来现在来为你们讲说种种界的义理,你们要认真的听,你们要仔细的思考,如来现在要开始说法了。”出家弟子们回答:“世尊,我们会认真听您说法的,我们会仔细的思考的,恭...

第一百零九章 贪求是如何生起的

相应部14相应7经/种种想经(界相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,以种种界(界解释,见第一百零八章)为前提条件生起种种念想,以种种念想为前提条件就会集中专注某种念想、思想。以种种集中专注的念想、思想为前提条件就会生起种种欲望,以种种...