第一千二百四十四章 某个婆罗门的经文,游方者的经文,寂静的经文 增支部3集54经到56经

增支部3集54经到56经


54. 某个婆罗门的经文


这时,有一个婆罗门来到世尊所在的地方。来到后,他与世尊互相问候...然后坐在一旁。坐在一旁的那个婆罗门对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见之法,现见之法'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。(被贪欲控制的人...会以身、口、意行不善。当贪欲被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。被贪欲控制的人...无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当贪欲被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。)婆罗门啊,这就是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服、被嗔恨控制、思想被嗔恨占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当嗔恨被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这也是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生,太好了!就像有人扶起一个跌倒的人,或者揭开遮蔽的东西,或者为迷路的人指明道路,或者在黑暗中举起油灯,让有眼之人能看见形象。同样地,尊敬的乔达摩先生以各种方式阐明了法。我现在皈依尊敬的乔达摩先生,皈依法,皈依比丘僧团。愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第三篇完。


55. 游方者的经文


这时,有一个婆罗门游方者来到世尊所在的地方。来到后...他坐在一旁。坐在一旁的那个婆罗门游方者对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见之法,现见之法'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会以身行不善,会以口行不善,会以意行不善。当贪欲被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当贪欲被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。婆罗门啊,这就是法是现见的...等等。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服...被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会以身行不善,会以口行不善,会以意行不善。当愚痴被断除后,他既不会以身行不善,也不会以口行不善,更不会以意行不善。


"婆罗门啊,一个被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,无法如实了知自己的利益,也无法如实了知他人的利益,更无法如实了知双方的利益。当愚痴被断除后,他能如实了知自己的利益,能如实了知他人的利益,也能如实了知双方的利益。婆罗门啊,这就是法是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生...愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第四篇完。


56. 寂静的经文


这时,婆罗门阇努索尼来到世尊所在的地方。来到后,向世尊致敬,然后坐在一旁。坐在一旁的阇努索尼婆罗门对世尊说:"尊敬的乔达摩先生,人们常说'现见的涅槃,现见的涅槃'。尊敬的乔达摩先生,在什么程度上,涅槃是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的呢?"


"婆罗门啊,一个被贪欲征服、被贪欲控制、思想被贪欲占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当贪欲被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是涅槃是现见的。


"婆罗门啊,一个被嗔恨征服...被愚痴征服、被愚痴控制、思想被愚痴占据的人,会想要伤害自己,会想要伤害他人,会想要伤害双方,也会在心理上感受痛苦和忧愁。当愚痴被断除后,他既不会想要伤害自己,也不会想要伤害他人,更不会想要伤害双方,也不会在心理上感受痛苦和忧愁。婆罗门啊,这就是涅槃是现见的。


"婆罗门啊,当一个人完全体验到贪欲的灭尽,完全体验到嗔恨的灭尽,完全体验到愚痴的灭尽时,这就是涅槃是现见的、即时的、邀人亲自来看的、导向涅槃的、智者各自证知的。"


"太好了,尊敬的乔达摩先生...愿尊敬的乔达摩先生接受我为优婆塞,从今以后直到生命终结,我将皈依。"第五篇完。


巴利语原版经文


54/ 3. Aññatarabrāhmaṇasuttaṃ

   54. Atha kho aññataro brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi …pe… ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca– “‘sandiṭṭhiko dhammo sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. (ratto kho …pe… kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Rāge pahīnā neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati. Ratto kho …pe… attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti.) Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa, dosena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Dose pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti Evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti.

   “Abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya– ‘cakkhumanto rūpāni dakkhantī’ti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Tatiyaṃ.


55/ 4. Paribbājakasuttaṃ

   55. Atha kho aññataro brāhmaṇaparibbājako yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā …pe… ekamantaṃ nisinno kho so brāhmaṇaparibbājako bhagavantaṃ etadavoca– “‘sandiṭṭhiko dhammo sandiṭṭhiko dhammo’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Rāge pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati.

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Rāge pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe….

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa, dosena …pe… mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto, kāyena duccaritaṃ carati, vācāya duccaritaṃ carati, manasā duccaritaṃ carati. Mohe pahīne neva kāyena duccaritaṃ carati, na vācāya duccaritaṃ carati, na manasā duccaritaṃ carati.

   “Mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ nappajānāti ubhayatthampi yathābhūtaṃ nappajānāti. Mohe pahīne attatthampi yathābhūtaṃ pajānāti, paratthampi yathābhūtaṃ pajānāti, ubhayatthampi yathābhūtaṃ pajānāti. Evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti.

   “Abhikkantaṃ, bho gotama …pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Catutthaṃ.


56/ 5. Nibbutasuttaṃ

   56. Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca – “‘sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ sandiṭṭhikaṃ nibbānan’ti, bho gotama, vuccati. Kittāvatā nu kho, bho gotama, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti akālikaṃ ehipassikaṃ opaneyyikaṃ paccattaṃ veditabbaṃ viññūhī”ti?

   “Ratto kho, brāhmaṇa, rāgena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Rāge pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti.

   “Duṭṭho kho, brāhmaṇa …pe… mūḷho kho, brāhmaṇa, mohena abhibhūto pariyādinnacitto attabyābādhāyapi ceteti, parabyābādhāyapi ceteti, ubhayabyābādhāyapi ceteti, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Mohe pahīne nevattabyābādhāyapi ceteti, na parabyābādhāyapi ceteti, na ubhayabyābādhāyapi ceteti, na cetasikaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti. Evampi kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti.

   “Yato kho ayaṃ, brāhmaṇa, anavasesaṃ rāgakkhayaṃ paṭisaṃvedeti, anavasesaṃ dosakkhayaṃ paṭisaṃvedeti, anavasesaṃ mohakkhayaṃ paṭisaṃvedeti; evaṃ kho, brāhmaṇa, sandiṭṭhikaṃ nibbānaṃ hoti akālikaṃ ehipassikaṃ opaneyyikaṃ paccattaṃ veditabbaṃ viññūhī”ti. “Abhikkantaṃ, bho gotama …pe… upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gatan”ti. Pañcamaṃ.


“第一千二百四十四章 某个婆罗门的经文,游方者的经文,寂静的经文 增支部3集54经到56经” 的相关文章

第十九章 如何正确合理的使用财富

相应部3相应19经/无子者经第一(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王中午来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下。佛陀对波斯匿王说:“大王,你今天这么早,中午就到如来这里来了,你从什么地方赶过来的呢?”波斯匿王说:“世尊,是这样的,舍卫城中最大钱庄的老板刚刚过世了,他是个孤人,没...

第五十三章 世间事物是真实的还是虚假的?

相应部12相应15经/迦旃延氏经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,迦旃延尊者来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,在一旁坐下,迦旃延尊者对佛陀说:“世尊,您经常说要有正确的见解,什么才是正确的见解呢?”佛陀说:“迦旃延,世间大多数人有两种观点,他们要么认为世间的一...

第八十六章 贪爱的产生如同吃毒药

相应部12相应66经/触知经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在俱卢国一个叫葛马沙达马的城镇上,有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,你们的内心进行了正确的观想了吗?”这时有个出家人,就对佛陀讲述他内心观想的情况,可是那位出家人所说的观想情况无法让佛陀满意,这时,阿难尊者就对佛陀说:“世尊...

第一百一十七章 蜂蜜会与蜂蜜聚集到一起

相应部14相应16经/有偈经(界相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,世间的众生如同界(界解释,见第一百零三章)一样,相同特性的事物会聚集、合流到一起,也就是凶恶歹毒的人会与卑劣恶毒的念想聚集、合流到一起,恶人会与恶人聚集、合流到一起。...

第一百三十三章 数清楚世间所有野草的数目

15.(4).无始相应1.第一品相应部15相应1经/草木经(无始相应/因缘篇/如来记说)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园,有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,生死轮回是永无止境的,是无穷无尽的,不明白世间的真相、规则,被无知障碍,被贪爱束缚捆绑的众生,他们的生死轮回是循环不止的,是无法知道...

第一百四十五章 流出的血无数

相应部15相应13经/约三十位经(无始相应/因缘篇/如来记说)有个时候,佛陀住在舍卫城的竹林中,有一天,三十位波婆城的出家人,他们来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他们在一旁坐下。那个时候,佛陀心里想:「这三十位波婆城的比丘(出家人)全部都是在深山密林中修行的人,全部都是在中午的时候到城里挨家挨户,不分贫...