第一千四百零九章 ,随念处经,摩诃迦旃延经 增支部6集25经到26经

25 随念处经


第二十五经


"比丘们,有这六种随念处。哪六种呢?"


"在这里,比丘们,圣弟子随念如来——'彼世尊确实是……(中略)……天人之师、佛陀、世尊。'比丘们,当圣弟子随念如来的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。比丘们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。比丘们,以此为所缘,如此,这里有些众生得以清净。"


"再者,比丘们,圣弟子随念法——'世尊所善说之法……(中略)……应由智者各自证知。'比丘们,当圣弟子随念法的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。比丘们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。比丘们,以此为所缘,如此,这里有些众生得以清净。"


"再者,比丘们,圣弟子随念僧伽——'世尊的弟子僧伽是善行道的……(中略)……是世间无上的福田。'比丘们,当圣弟子随念僧伽的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。比丘们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。比丘们,以此为所缘,如此,这里有些众生得以清净。"


"再者,比丘们,圣弟子随念自己的戒德——无缺的……(中略)……能导向定的。比丘们,当圣弟子随念戒德的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。比丘们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。比丘们,以此为所缘,如此,这里有些众生得以清净。"


"再者,比丘们,圣弟子随念自己的施舍——'我真是有所得啊!我真是善所得啊!……(中略)……乐于布施分享,随顺他人之请求。'当……(中略)……如此,这里有些众生得以清净。"


"再者,比丘们,圣弟子随念诸天——'有四大王天的天众,有忉利天的天众,有夜摩天的天众,有兜率天的天众,有化乐天的天众,有他化自在天的天众,有梵众天的天众,有更高层天的天众。那些天众具足如此的信而从此处命终后投生于彼处;我也具有如此的信。那些天众具足如此的戒……多闻……施舍……智慧而从此处命终后投生于彼处;我也具有如此的智慧。'"


"比丘们,当圣弟子随念自己与那些天众的信、戒、多闻、施舍和智慧的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。比丘们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。比丘们,以此为所缘,如此,这里有些众生得以清净。比丘们,这就是六种随念处。"


第五经终。


26 摩诃迦旃延经


第二十六经


在那里,尊者摩诃迦旃延对比丘们说道:"贤友们,比丘们!"那些比丘回应尊者摩诃迦旃延:"贤友!"尊者摩诃迦旃延如此说道:


"贤友们,真是稀有啊!贤友们,真是未曾有啊!那位知者、见者、阿罗汉、正等正觉的世尊,竟然在拥挤逼迫之中发现了通达的空间,为了众生的清净,为了超越忧愁与悲叹,为了苦与忧的灭尽,为了正理的证得,为了涅槃的现证——那就是六种随念处。"


"哪六种呢?在这里,贤友们,圣弟子随念如来——'彼世尊确实是……(中略)……天人之师、佛陀、世尊。'贤友们,当圣弟子随念如来的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"再者,贤友们,圣弟子随念法——'世尊所善说之法……(中略)……应由智者各自证知。'贤友们,当圣弟子随念法的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"再者,贤友们,圣弟子随念僧伽——'世尊的弟子僧伽是善行道的……(中略)……是世间无上的福田。'贤友们,当圣弟子随念僧伽的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"再者,贤友们,圣弟子随念自己的戒德——无缺的……(中略)……能导向定的。贤友们,当圣弟子随念自己戒德的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"再者,贤友们,圣弟子随念自己的施舍——'我真是有所得啊!我真是善所得啊!……(中略)……乐于布施分享,随顺他人之请求。'贤友们,当圣弟子随念自己施舍的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"再者,贤友们,圣弟子随念诸天——'有四大王天的天众,有……(中略)……更高层天的天众。那些天众具足如此的信而从此处命终后投生于彼处;我也具有如此的信。那些天众具足如此的戒……(中略)……多闻……施舍……智慧而从此处命终后投生于彼处;我也具有如此的智慧。'贤友们,当圣弟子随念自己与那些天众的信、戒、多闻、施舍和智慧的时候,在那个时候,他的心不被贪欲所缠缚,不被嗔恚所缠缚,不被愚痴所缠缚;在那个时候,他的心是正直的,从贪着中出离、解脱、超出。贤友们,'贪着'这个词,是五种欲的别名。贤友们,那位圣弟子以完全如虚空一般的心而住——广大、高远、无量、无怨、无害。贤友们,以此为所缘,如此,这里有些众生成为具有清净之法者。"


"贤友们,真是稀有啊!贤友们,真是未曾有啊!那位知者、见者、阿罗汉、正等正觉的世尊,竟然在拥挤逼迫之中发现了通达的空间,为了众生的清净,为了超越忧愁与悲叹,为了苦与忧的灭尽,为了正理的证得,为了涅槃的现证——那就是六种随念处。"


第六经终。


巴利语原版经文


AN.6.25/ 5. Anussatiṭṭhānasuttaṃ

   25. “Chayimāni bhikkhave, anussatiṭṭhānāni. Katamāni cha? Idha, bhikkhave, ariyasāvako tathāgataṃ anussarati – ‘itipi so bhagavā …pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako tathāgataṃ anussarati, nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Idampi kho, bhikkhave, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visujjhanti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako dhammaṃ anussarati– ‘svākkhāto bhagavatā dhammo …pe… paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako dhammaṃ anussarati, nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Idampi kho, bhikkhave, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visujjhanti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako saṅghaṃ anussarati– ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho …pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako saṅghaṃ anussarati, nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Idampi kho, bhikkhave, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visujjhanti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako attano sīlāni anussarati akhaṇḍāni …pe… samādhisaṃvattanikāni. Yasmiṃ, bhikkhave, samaye ariyasāvako sīlaṃ anussarati, nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Idampi kho, bhikkhave, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visujjhanti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako attano cāgaṃ anussarati– ‘lābhā vata me! Suladdhaṃ vata me …pe… yācayogo dānasaṃvibhāgarato’ti. Yasmiṃ …pe… evamidhekacce sattā visujjhanti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ariyasāvako devatā anussarati– ‘santi devā cātumahārājikā santi devā tāvatiṃsā, santi devā yāmā, santi devā tusitā, santi devā nimmānaratino, santi devā paranimmitavasavattino, santi devā brahmakāyikā santi devā tatuttari. Yathārūpāya saddhāya samannāgatā tā devatā ito cutā tattha upapannā; mayhampi tathārūpā saddhā saṃvijjati. Yathārūpena sīlena… sutena… cāgena… paññāya samannāgatā tā devatā ito cutā tattha upapannā; mayhampi tathārūpā paññā saṃvijjatī’” ti.

   “Yasmiṃ bhikkhave, samaye ariyasāvako attano ca tāsañca devatānaṃ saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, bhikkhave, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Idampi kho, bhikkhave, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visujjhanti. Imāni kho, bhikkhave, cha anussatiṭṭhānānī”ti. Pañcamaṃ.


AN.6.26/ 6. Mahākaccānasuttaṃ

   26. Tatra kho āyasmā mahākaccāno bhikkhū āmantesi– “āvuso bhikkhave”ti. “Āvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa paccassosuṃ. Āyasmā mahākaccāno etadavoca– “acchariyaṃ, āvuso; abbhutaṃ, āvuso! Yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sambādhe okāsādhigamo anubuddho sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cha anussatiṭṭhānāni.

   “Katamāni cha? Idhāvuso, ariyasāvako tathāgataṃ anussarati– ‘itipi so bhagavā …pe… satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako tathāgataṃ anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Puna caparaṃ, āvuso, ariyasāvako dhammaṃ anussarati– ‘svākkhāto bhagavatā dhammo …pe… paccattaṃ veditabbo viññūhī’ti. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako dhammaṃ anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Puna caparaṃ, āvuso, ariyasāvako saṅghaṃ anussarati– ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho …pe… anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’ti. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako saṅghaṃ anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Puna caparaṃ, āvuso, ariyasāvako attano sīlāni anussarati akhaṇḍāni …pe… samādhisaṃvattanikāni. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako attano sīlaṃ anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Puna caparaṃ, āvuso, ariyasāvako attano cāgaṃ anussarati – ‘lābhā vata me, suladdhaṃ vata me …pe… yācayogo dānasaṃvibhāgarato’ti. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako attano cāgaṃ anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Puna caparaṃ, āvuso, ariyasāvako devatā anussarati– ‘santi devā cātumahārājikā, santi devā …pe… tatuttari. Yathārūpāya saddhāya samannāgatā tā devatā ito cutā tattha upapannā; mayhampi tathārūpā saddhā saṃvijjati Yathārūpena sīlena …pe… sutena… cāgena… paññāya samannāgatā tā devatā ito cutā tattha upapannā; mayhampi tathārūpā paññā saṃvijjatī’ti. Yasmiṃ, āvuso, samaye ariyasāvako attano ca tāsañca devatānaṃ saddhañca sīlañca sutañca cāgañca paññañca anussarati nevassa tasmiṃ samaye rāgapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti na dosapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti, na mohapariyuṭṭhitaṃ cittaṃ hoti; ujugatamevassa tasmiṃ samaye cittaṃ hoti, nikkhantaṃ muttaṃ vuṭṭhitaṃ gedhamhā. ‘Gedho’ti kho, āvuso, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ. Sa kho so, āvuso, ariyasāvako sabbaso ākāsasamena cetasā viharati vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena. Idampi kho, āvuso, ārammaṇaṃ karitvā evamidhekacce sattā visuddhidhammā bhavanti.

   “Acchariyaṃ āvuso; abbhutaṃ, āvuso! Yāvañcidaṃ tena bhagavatā jānatā passatā arahatā sammāsambuddhena sambādhe okāsādhigamo anubuddho sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cha anussatiṭṭhānānī”ti. Chaṭṭhaṃ.


“第一千四百零九章 ,随念处经,摩诃迦旃延经 增支部6集25经到26经” 的相关文章

第十八章 要与善友、善人、善的群体在一起

相应部3相应18经/善友经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王,来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下,波斯匿王对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,心中生起了这样的念想:世尊您曾经说过,要与善的团体、善的朋友、善的伴侣、善人在一起,不要与恶的团体、恶的朋友、恶的伴侣、恶人在一起...

第四十章 应该对谁恭敬有礼?

相应部7相应15经/慢刚愎经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,有个叫骄慢的婆罗门住在舍卫城,他不尊敬父母,不尊敬老师,不尊敬兄长。那时,佛陀正在为大众说法,那个骄慢婆罗门心里就想:「出家人乔达摩(佛陀)正在为大众说法,我也去凑凑热闹吧,看看他长什么样子。如果出家人乔达摩对我说话,我就对他说话,如...

第五十四章 什么人才是真正说法的人?

相应部12相应16经/说法者经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,有个出家人来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,在一旁坐下,这个出家人对佛陀说:“世尊,什么样的人才是真正说法的人呢?什么人是真正的说法者呢?”佛陀说:“比丘(出家人),你先要弄明白如来所说的缘起法(...

第五十五章 烦恼和痛苦是真实存在的吗?

相应部12相应17经/裸行者迦叶经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在王舍城栗鼠饲养处的竹林中,有一天,佛陀在中午前,穿上法衣,拿着饭钵,到王舍城里挨家挨户,不分贫富贵贱的化缘饭食。有一个裸体修行人迦叶看到佛陀在远处化缘,就走近佛陀,他与佛陀互相问候后,站在一边,裸体修行人迦叶对佛陀说:“...

第六十三章 四十八种解脱的智慧

相应部12相应33经/智之事经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如来现在来为你们讲解,四十八种智慧,你们要认真的听,你们要仔细的思考,如来要开始说法了。”出家弟子们回答:“世尊,我们会认真的听您说法的,我们会认真的思考的,恭请...

第六十四章 七十七种解脱的智慧

相应部12相应34经/智之事经第二(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如来现在来为你们讲说七十七种解脱的智慧,你们要认真的听,你们要仔细的思考,如来要开始说法了。”出家弟子们回答:“世尊,我们会认真的听您说法的,我们会仔细的思考...