相应部35相应89经到91经,巴希雅经,第一动摇经,第二动摇经
89 巴希雅经(第六)
那时,尊者巴希雅前往世尊所在之处……(中略)……在一旁坐下后,尊者巴希雅对世尊这样说:
"尊师,请世尊为我简要地说法,使我听闻世尊的法后,能够独处、远离、不放逸、精进、自励而住。"
"巴希雅,你认为如何?眼是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易之法,适合被这样看待吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不,尊师,确实不适合。"
"色是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
……(中略)……眼识……(中略)……眼触……(中略)……
"凡以意触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,它是常的还是无常的?"
"无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易之法,适合被这样看待吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不,尊师,确实不适合。"
"巴希雅,如此看见的多闻圣弟子,对眼厌离,对色厌离,对眼识厌离,对眼触厌离……(中略)……凡以意触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也厌离。厌离后离欲;离欲后解脱;解脱后就有'已解脱'之智。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不再有此后的任何存在状态。'"
那时,尊者巴希雅对世尊所说欢喜、随喜后,从座位起立,礼敬世尊,右绕而去。
此后,尊者巴希雅独处、远离、不放逸、精进、自励而住,不久之后——善男子们正是为了那个目标而正确地从在家出家成为非家者——那无上的梵行圆满之果,在此生中以自己的胜智证知、作证、成就而住。他证知:"生已尽,梵行已立,应作已作,不再有此后的任何存在状态。"尊者巴希雅成为阿罗汉之一。
第六经终。
90 第一动摇经(第七)
"比丘们,动摇是病,动摇是疮,动摇是箭。因此,比丘们,如来住于不动摇、已拔除箭。因此,比丘们,比丘如果希望'愿我住于不动摇、已拔除箭',则:
不应对眼妄想,不应在眼中妄想,不应从眼妄想,不应妄想'眼是我的';
不应对色妄想,不应在色中妄想,不应从色妄想,不应妄想'色是我的';
不应对眼识妄想,不应在眼识中妄想,不应从眼识妄想,不应妄想'眼识是我的';
不应对眼触妄想,不应在眼触中妄想,不应从眼触妄想,不应妄想'眼触是我的'。
凡以眼触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
不应对耳妄想……(中略)……
不应对鼻妄想……(中略)……
不应对舌妄想,不应在舌中妄想,不应从舌妄想,不应妄想'舌是我的';不应对味妄想……(中略)……不应对舌识妄想……(中略)……不应对舌触妄想……(中略)……凡以舌触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
不应对身妄想……(中略)……
不应对意妄想,不应在意中妄想,不应从意妄想,不应妄想'意是我的';不应对法妄想……(中略)……意识……(中略)……意触……(中略)……凡以意触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的';
不应对一切妄想,不应在一切中妄想,不应从一切妄想,不应妄想'一切是我的'。
他如此不妄想,就不执取世间任何事物。不执取就不恐惧不安。不恐惧不安就于自身般涅槃。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不再有此后的任何存在状态。'"
第七经终。
91 第二动摇经(第八)
"比丘们,动摇是病,动摇是疮,动摇是箭。因此,比丘们,如来住于不动摇、已拔除箭。因此,比丘们,比丘如果希望'愿我住于不动摇、已拔除箭',则:
不应对眼妄想,不应在眼中妄想,不应从眼妄想,不应妄想'眼是我的';不应对色妄想……眼识……眼触……凡以眼触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
比丘们,凡是他所妄想的,凡是他在其中妄想的,凡是他从其中妄想的,凡是他妄想'那是我的',那就变成了另一个样子。世间变易不已,被执著于存在所束缚,却只欢喜存在本身。……(中略)……
不应对舌妄想,不应在舌中妄想,不应从舌妄想,不应妄想'舌是我的';不应对味妄想……舌识……舌触……凡以舌触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
比丘们,凡是他所妄想的,凡是他在其中妄想的,凡是他从其中妄想的,凡是他妄想'那是我的',那就变成了另一个样子。世间变易不已,被执著于存在所束缚,却只欢喜存在本身。……(中略)……
不应对意妄想,不应在意中妄想,不应从意妄想,不应妄想'意是我的'……意识……意触……凡以意触为缘而生起的感受——或乐、或苦、或不苦不乐,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
比丘们,凡是他所妄想的,凡是他在其中妄想的,凡是他从其中妄想的,凡是他妄想'那是我的',那就变成了另一个样子。世间变易不已,被执著于存在所束缚,却只欢喜存在本身。
比丘们,凡蕴、界、处之所及,对它也不应妄想,在其中也不应妄想,从其中也不应妄想,不应妄想'那是我的'。
他如此不妄想,就不执取世间任何事物。不执取就不恐惧不安。不恐惧不安就于自身般涅槃。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不再有此后的任何存在状态。'"
第八经终。
巴利语原版经文
SN.35.89/(6). Bāhiyasuttaṃ
89. Atha kho āyasmā bāhiyo yena bhagavā tenupasaṅkami …pe… ekamantaṃ nisinno kho āyasmā bāhiyo bhagavantaṃ etadavoca– “sādhu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyyan”ti.
“Taṃ kiṃ maññasi, bāhiya, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Rūpā niccā vā aniccā vā”ti?
“Aniccā, bhante …”pe… cakkhuviññāṇaṃ …pe… cakkhusamphasso …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Evaṃ passaṃ, bāhiya, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti.
Atha kho āyasmā bāhiyo bhagavato bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā pakkāmi. Atha kho āyasmā bāhiyo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva– yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ– brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. “Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ nāparaṃ itthattāyā”ti abbhaññāsi. Aññataro ca panāyasmā bāhiyo arahataṃ ahosīti. Chaṭṭhaṃ.
SN.35.90/(7). Paṭhama-ejāsuttaṃ
90. “Ejā bhikkhave, rogo, ejā gaṇḍo, ejā sallaṃ. Tasmātiha, bhikkhave, tathāgato anejo viharati vītasallo. Tasmātiha bhikkhave, bhikkhu cepi ākaṅkheyya ‘anejo vihareyyaṃ vītasallo’ti, cakkhuṃ na maññeyya, cakkhusmiṃ na maññeyya, cakkhuto na maññeyya, cakkhu meti na maññeyya; rūpe na maññeyya, rūpesu na maññeyya, rūpato na maññeyya, rūpā meti na maññeyya; cakkhuviññāṇaṃ na maññeyya, cakkhuviññāṇasmiṃ na maññeyya, cakkhuviññāṇato na maññeyya, cakkhuviññāṇaṃ meti na maññeyya; cakkhusamphassaṃ na maññeyya, cakkhusamphassasmiṃ na maññeyya, cakkhusamphassato na maññeyya, cakkhusamphasso meti na maññeyya. Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya.
“Sotaṃ na maññeyya …pe… ghānaṃ na maññeyya …pe… jivhaṃ na maññeyya, jivhāya na maññeyya, jivhāto na maññeyya, jivhā meti na maññeyya; rase na maññeyya …pe… jivhāviññāṇaṃ na maññeyya …pe… jivhāsamphassaṃ na maññeyya …pe… yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya.
“Kāyaṃ na maññeyya …pe… manaṃ na maññeyya, manasmiṃ na maññeyya, manato na maññeyya, mano meti na maññeyya; dhamme na maññeyya …pe… mano viññāṇaṃ …pe… manosamphassaṃ …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya; sabbaṃ na maññeyya, sabbasmiṃ na maññeyya, sabbato na maññeyya, sabbaṃ meti na maññeyya.
“So evaṃ amaññamāno na kiñcipi loke upādiyati. Anupādiyaṃ na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Sattamaṃ.
SN.35.91/(8). Dutiya-ejāsuttaṃ
91. “Ejā bhikkhave, rogo, ejā gaṇḍo, ejā sallaṃ. Tasmātiha, bhikkhave, tathāgato anejo viharati vītasallo. Tasmātiha, bhikkhave, bhikkhu cepi ākaṅkheyya ‘anejo vihareyyaṃ vītasallo’ti, cakkhuṃ na maññeyya, cakkhusmiṃ na maññeyya, cakkhuto na maññeyya, cakkhu meti na maññeyya; rūpe na maññeyya… cakkhuviññāṇaṃ… cakkhusamphassaṃ… yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati …pe….
“Jivhaṃ na maññeyya, jivhāya na maññeyya, jivhāto na maññeyya, jivhā meti na maññeyya; rase na maññeyya… jivhāviññāṇaṃ… jivhāsamphassaṃ… yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati …pe….
“Manaṃ na maññeyya, manasmiṃ na maññeyya, manato na maññeyya, mano meti na maññeyya… manoviññāṇaṃ… manosamphassaṃ… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavameva abhinandati.
“Yāvatā, bhikkhave, khandhadhātu-āyatanā tampi na maññeyya, tasmimpi na maññeyya, tatopi na maññeyya, taṃ meti na maññeyya. So evaṃ amaññamāno na kiñci loke upādiyati. Anupādiyaṃ na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Aṭṭhamaṃ.