相应部26相应9经到10经, 27相应1经到5经,界经,蕴经,眼经,色经,识经,触经,触所生经
9 界经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是地界的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。凡是水界的(生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现)……凡是火界的……凡是风界的……凡是空界的……凡是识界的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。
诸比丘,凡是地界的灭去、(中略)……老死的消逝。凡是水界的灭去……凡是火界的灭去……凡是风界的灭去……凡是空界的灭去……凡是识界的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。"
第九经。
10 蕴经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是色的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。凡是受的(生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现)……凡是想的……凡是诸行的……凡是识的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。
诸比丘,凡是色的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。凡是受的……凡是想的……凡是诸行的……凡是识的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。"
第十经。
生起相应完毕。
其摄颂:
眼、色与识,触以及受;
想与思、渴爱,界与蕴,此为十经。
27.(6). 烦恼相应
1 眼经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是对眼的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对鼻的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对舌的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对身的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对意的欲贪,这是心的随烦恼。
诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"
第一经。
2 色经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是对诸色的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对诸声的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对诸香的……凡是对诸味的……凡是对诸触的……凡是对诸法(法尘)的欲贪,这是心的随烦恼。
诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"
第二经。
3 识经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是对眼识的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳识的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻识的……凡是对舌识的……凡是对身识的……凡是对意识的欲贪,这是心的随烦恼。
诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"
第三经。
4 触经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是对眼触的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳触的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻触的……凡是对舌触的……凡是对身触的……凡是对意触的欲贪,这是心的随烦恼。
诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,(中略)……对于那些应以神通证得的诸法。"
第四经。
5 触所生经
起源于舍卫城。
"诸比丘,凡是对眼触所生之受的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳触所生之受的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻触所生之受的……凡是对舌触所生之受的……凡是对身触所生之受的……凡是对意触所生之受的欲贪,这是心的随烦恼。
诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,(中略)……对于那些应以神通证得的诸法。"
第五经。
巴利语原版经文
9. Dhātusuttaṃ
320. Sāvatthinidānaṃ. “Yo kho, bhikkhave, pathavīdhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo …pe… jarāmaraṇassa pātubhāvo; yo āpodhātuyā… yo tejodhātuyā… yo vāyodhātuyā… yo ākāsadhātuyā… yo viññāṇadhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo ca kho, bhikkhave, pathavīdhātuyā nirodho …pe… jarāmaraṇassa atthaṅgamo; yo āpodhātuyā nirodho… yo tejodhātuyā nirodho… yo vāyodhātuyā nirodho… yo ākāsadhātuyā nirodho… yo viññāṇadhātuyā nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Navamaṃ.
10. Khandhasuttaṃ
321. Sāvatthinidānaṃ “Yo kho, bhikkhave, rūpassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo vedanāya… yo saññāya… yo saṅkhārānaṃ… yo viññāṇassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo ca kho, bhikkhave, rūpassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo. Yo vedanāya… yo saññāya… yo saṅkhārānaṃ… yo viññāṇassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Dasamaṃ.
Uppādasaṃyuttaṃ samattaṃ.
Tassuddānaṃ–
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;
Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.
27.(6). Kilesasaṃyuttaṃ
SN.27.1. Cakkhusuttaṃ
322. Sāvatthinidānaṃ “Yo, bhikkhave, cakkhusmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo ghānasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo jivhāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo kāyasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo manasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Paṭhamaṃ.
SN.27.2. Rūpasuttaṃ
323. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, rūpesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddesu… yo gandhesu… yo rasesu… yo phoṭṭhabbesu… yo dhammesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Dutiyaṃ.
SN.27.3. Viññāṇasuttaṃ
324. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, cakkhuviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotaviññāṇasmiṃ… yo ghānaviññāṇasmiṃ… yo jivhāviññāṇasmiṃ… yo kāyaviññāṇasmiṃ… yo manoviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Tatiyaṃ.
SN.27.4. Samphassasuttaṃ
325. Sāvatthinidānaṃ “Yo, bhikkhave, cakkhusamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassasmiṃ… yo ghānasamphassasmiṃ… yo jivhāsamphassasmiṃ… yo kāyasamphassasmiṃ… yo manosamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Catutthaṃ.
SN.27.5. Samphassajasuttaṃ
326. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, cakkhusamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassajāya vedanāya… yo ghānasamphassajāya vedanāya… yo jivhāsamphassajāya vedanāya… yo kāyasamphassajāya vedanāya… yo manosamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Pañcamaṃ.