相应部26相应9经到10经, 27相应1经到5经,界经,蕴经,眼经,色经,识经,触经,触所生经

9 界经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是地界的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。凡是水界的(生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现)……凡是火界的……凡是风界的……凡是空界的……凡是识界的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。


诸比丘,凡是地界的灭去、(中略)……老死的消逝。凡是水界的灭去……凡是火界的灭去……凡是风界的灭去……凡是空界的灭去……凡是识界的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。"


第九经。


10 蕴经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是色的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。凡是受的(生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现)……凡是想的……凡是诸行的……凡是识的生起、存续、产生、显现,这就是苦的生起,诸病的存续,老死的显现。


诸比丘,凡是色的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。凡是受的……凡是想的……凡是诸行的……凡是识的灭去、平息、消逝,这就是苦的灭去,诸病的平息,老死的消逝。"


第十经。


生起相应完毕。


其摄颂:

眼、色与识,触以及受;

想与思、渴爱,界与蕴,此为十经。


27.(6). 烦恼相应


1 眼经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是对眼的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对鼻的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对舌的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对身的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对意的欲贪,这是心的随烦恼。


诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"


第一经。


2 色经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是对诸色的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对诸声的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对诸香的……凡是对诸味的……凡是对诸触的……凡是对诸法(法尘)的欲贪,这是心的随烦恼。


诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"


第二经。


3 识经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是对眼识的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳识的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻识的……凡是对舌识的……凡是对身识的……凡是对意识的欲贪,这是心的随烦恼。


诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离修习的心,被认为是适合作业的,对于那些应以神通证得的诸法。"


第三经。


4 触经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是对眼触的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳触的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻触的……凡是对舌触的……凡是对身触的……凡是对意触的欲贪,这是心的随烦恼。


诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,(中略)……对于那些应以神通证得的诸法。"


第四经。


5 触所生经


起源于舍卫城。


"诸比丘,凡是对眼触所生之受的欲贪,这是心的随烦恼。凡是对耳触所生之受的(欲贪,这是心的随烦恼)……凡是对鼻触所生之受的……凡是对舌触所生之受的……凡是对身触所生之受的……凡是对意触所生之受的欲贪,这是心的随烦恼。


诸比丘,当比丘于这六处,心的随烦恼被舍断时,(中略)……对于那些应以神通证得的诸法。"


第五经。


巴利语原版经文


9. Dhātusuttaṃ

   320. Sāvatthinidānaṃ. “Yo kho, bhikkhave, pathavīdhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo …pe… jarāmaraṇassa pātubhāvo; yo āpodhātuyā… yo tejodhātuyā… yo vāyodhātuyā… yo ākāsadhātuyā… yo viññāṇadhātuyā uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo ca kho, bhikkhave, pathavīdhātuyā nirodho …pe… jarāmaraṇassa atthaṅgamo; yo āpodhātuyā nirodho… yo tejodhātuyā nirodho… yo vāyodhātuyā nirodho… yo ākāsadhātuyā nirodho… yo viññāṇadhātuyā nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Navamaṃ.


10. Khandhasuttaṃ

   321. Sāvatthinidānaṃ “Yo kho, bhikkhave, rūpassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo vedanāya… yo saññāya… yo saṅkhārānaṃ… yo viññāṇassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo ca kho, bhikkhave, rūpassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo. Yo vedanāya… yo saññāya… yo saṅkhārānaṃ… yo viññāṇassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Dasamaṃ.

   Uppādasaṃyuttaṃ samattaṃ.

   Tassuddānaṃ–

   Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;

   Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.


27.(6). Kilesasaṃyuttaṃ

SN.27.1. Cakkhusuttaṃ

   322. Sāvatthinidānaṃ “Yo, bhikkhave, cakkhusmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo ghānasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo jivhāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo kāyasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo manasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Paṭhamaṃ.


SN.27.2. Rūpasuttaṃ

   323. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, rūpesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddesu… yo gandhesu… yo rasesu… yo phoṭṭhabbesu… yo dhammesu chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Dutiyaṃ.


SN.27.3. Viññāṇasuttaṃ

   324. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, cakkhuviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotaviññāṇasmiṃ… yo ghānaviññāṇasmiṃ… yo jivhāviññāṇasmiṃ… yo kāyaviññāṇasmiṃ… yo manoviññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Tatiyaṃ.


SN.27.4. Samphassasuttaṃ

   325. Sāvatthinidānaṃ “Yo, bhikkhave, cakkhusamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassasmiṃ… yo ghānasamphassasmiṃ… yo jivhāsamphassasmiṃ… yo kāyasamphassasmiṃ… yo manosamphassasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Catutthaṃ.


SN.27.5. Samphassajasuttaṃ

   326. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, cakkhusamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo sotasamphassajāya vedanāya… yo ghānasamphassajāya vedanāya… yo jivhāsamphassajāya vedanāya… yo kāyasamphassajāya vedanāya… yo manosamphassajāya vedanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Pañcamaṃ.


“相应部26相应9经到10经, 27相应1经到5经,界经,蕴经,眼经,色经,识经,触经,触所生经” 的相关文章

相应2经 解脱经

相应部1相应2经/解脱经(诸天相应/有偈篇/祇夜)(发生地)在舍卫城。在深夜,有一位容貌美丽的天神来到祇树给孤独园。她的光芒照亮了整个园林。这位天神来到世尊面前,向他致敬,然后站在一旁。站好后,天神对世尊说:天神:"尊者,您知道众生如何获得解脱、自由和独处吗?"世尊:"...

相应3经 生命短暂经

相应部1相应3经/被带走经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:在舍卫城。那位天神站在一旁,在世尊面前念诵了这首偈颂:天神:"生命短暂,很快就会过去,衰老来临时,无处可躲藏。看到死亡的恐怖,应当行善以获得快乐。"世尊(回应):"生命短暂,很快就会过去,衰老来临时,无处可躲藏。...

相应部1相应6经 觉醒经

相应部1相应6经/觉醒经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这件事发生在舍卫城。有一位天神来到世尊(佛陀)面前,恭敬地站在一旁,用偈颂向世尊提问。天神的问题:"几人醒时睡,几人睡时醒?几人染尘垢,几人得清净?"世尊的回答:"五人醒时睡(五人解释:指五根或五盖,五根醒的时候,...

相应部1相应7经 未如实了知经

相应部1相应7经/未如实了知经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这段经文发生在舍卫城。有一位天神来到世尊身边,站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"那些未如实了知法的人们,  被他人的言论所引导;  他们沉睡不醒,  现在是他们醒悟的时候了。"世尊回答道...

相应部1相应10经 林野经

相应部1相应10经/林野经(诸天相应/有偈篇/祇夜)舍卫城缘起。那位天神站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"居住在林野中的人,平和的修行梵行者(梵行者解释:指遵循严格的精神修行和道德生活方式的修行人,梵行通常指纯洁的、禁欲的生活方式,梵行的最终目标是达到解脱或涅槃的境界),每日只食一餐,为...

相应部1相应14经 刹帝利经

相应部1相应14经/刹帝利经(诸天相应/有偈篇/祇夜)某位天神说:"在两足生物中,刹帝利最高贵,在四足动物中,公牛最为优秀。在妻子之中,处女新娘最珍贵,在儿子之中,长子最为重要。"佛陀回答:"在两足生物中,正觉者最高贵,在四足动物中,良种马最优秀。在妻子之中,恭顺者最珍...