第一千一百六十五章 遮利经
长部7经/遮利经(戒蕴品[第一])
【两位出家者的故事】
如是我闻:一时,世尊住在拘睒弥城的瞿师罗园。当时,有两位出家者——秃头游行者门提耶和木钵弟子遮利耶——来到世尊所在处。来到后,与世尊互相问候。寒暄礼节完毕后,他们站在一旁。站在一旁的两位出家者对世尊如是说:"朋友乔达摩,生命即是身体吗?还是生命与身体是不同的?"
"那么朋友们,仔细听,好好用心,我要说了。""是的,朋友。"两位出家者回答世尊。世尊如是说:
"在此,朋友们,如来出现于世间,是阿罗汉、正等正觉者...(此处应该详细展开如 长部2经 沙门果经190-212段所述)。如是,朋友们,比丘具足戒行...证得初禅而住。朋友们,如果比丘如是知、如是见,他适合说'生命即是身体'或'生命与身体是不同的'吗?具有如是知见的比丘,他适合作此言说吗?朋友们,我如是知、如是见。然而我不说'生命即是身体',也不说'生命与身体是不同的'...乃至第二禅...第三禅...证得第四禅而住。朋友们,如果比丘如是知、如是见,他适合说'生命即是身体'或'生命与身体是不同的'吗?...为了智见而引导、专注其心...
...了知'不再有轮回'。朋友们,如果比丘如是知、如是见,他适合说'生命即是身体'或'生命与身体是不同的'吗?具有如是知见的比丘,他不适合作此言说。朋友们,我如是知、如是见。然而我不说'生命即是身体',也不说'生命与身体是不同的'。"
世尊说此法已。两位出家者欢喜,随喜世尊所说。
第七 遮利经终
这篇经文的核心是讨论生命与身体的关系问题。世尊通过展示修行的各个层次(从戒行到四禅),说明即使在不同的修行境界中,也不应执着于"生命即是身体"或"生命与身体是不同"这样的见解。这体现了佛陀对于形而上学问题的处理方式——既不肯定也不否定,而是引导人们专注于实修实证。
巴利语原版经文
DN.7/(7) Jāliyasuttaṃ
Dvepabbajitavatthu
378. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā kosambiyaṃ viharati ghositārāme. Tena kho pana samayena dve pabbajitā– muṇḍiyo ca paribbājako jāliyo ca dārupattikantevāsī yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. Ekamantaṃ ṭhitā kho te dve pabbajitā bhagavantaṃ etadavocuṃ– “kiṃ nu kho, āvuso gotama, taṃ jīvaṃ taṃ sarīraṃ, udāhu aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran”ti?
379. “Tena hāvuso, suṇātha sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī”ti. “Evamāvuso”ti kho te dve pabbajitā bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca– “idhāvuso, tathāgato loke uppajjati arahaṃ, sammāsambuddho …pe… (yathā 190-212 anucchedesu evaṃ vitthāretabbaṃ). Evaṃ kho, āvuso, bhikkhu sīlasampanno hoti …pe… paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vā …pe… dutiyaṃ jhānaṃ …pe… tatiyaṃ jhānaṃ …pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati kallaṃ, tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vā …pe… ñāṇadassanāya cittaṃ abhinīharati abhininnāmeti …pe… yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati kallaṃ tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vā …pe….
380. …Pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānāti. Yo kho, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, kallaṃ nu kho tassetaṃ vacanāya– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti? Yo so, āvuso, bhikkhu evaṃ jānāti evaṃ passati, na kallaṃ tassetaṃ vacanāya – ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vāti. Ahaṃ kho panetaṃ, āvuso, evaṃ jānāmi evaṃ passāmi. Atha ca panāhaṃ na vadāmi– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’ti vā ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’ti vā”ti. Idamavoca bhagavā. Attamanā te dve pabbajitā bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
Jāliyasuttaṃ niṭṭhitaṃ sattamaṃ.