第一千四百零六章 ,睡眠经,捕鱼人经 增支部6集17经到18经

增支部·六集


17 睡眠经


一时,世尊住在舍卫城祇树给孤独园。


尔时,世尊于傍晚时分从静修中起身,前往集会堂;走近之后,在已铺设好的座位上坐下。


尊者舍利弗也于傍晚时分从静修中起身,前往集会堂;走近之后,礼敬世尊,在一边坐下。


尊者大目犍连……(中略)……尊者大迦叶……(中略)……尊者大迦旃延……(中略)……尊者大拘絺罗……(中略)……尊者大纯陀……(中略)……尊者大劫宾那……(中略)……尊者阿那律……(中略)……尊者离婆多……(中略)……


尊者阿难也于傍晚时分从静修中起身,前往集会堂;走近之后,礼敬世尊,在一边坐下。


于是,世尊坐了大半夜之后,从座位起身,进入了住所。那些尊者们也在世尊刚离开不久后,从座位起身,前往各自的住处。


而那些在那里新来的、出家不久的、刚刚来到这法与律中的比丘们,却直到日出还在吵吵闹闹地睡觉。


世尊以清净的、超越人间的天眼,看见了那些比丘直到日出还在吵吵闹闹地睡觉。看见之后,前往集会堂;走近之后,在已铺设好的座位上坐下。


坐下之后,世尊对比丘们说道——


"比丘们,舍利弗在哪里?大目犍连在哪里?大迦叶在哪里?大迦旃延在哪里?大拘絺罗在哪里?大纯陀在哪里?大劫宾那在哪里?阿那律在哪里?离婆多在哪里?阿难在哪里?比丘们,那些长老弟子们去了哪里?"


(比丘们回答:)"大德,那些尊者们也在世尊刚离开不久后,从座位起身,前往各自的住处了。"


(世尊说:)"比丘们,你们究竟因为什么,在长老比丘们不在场的情况下,直到日出还在吵吵闹闹地睡觉?比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位刹帝利灌顶王,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐而生活,终生行使王权统治,却仍然受到国民的爱戴与欢喜'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位刹帝利灌顶王,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐而生活,终生行使王权统治,却仍然受到国民的爱戴与欢喜'。"


"比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位国臣……(中略)……一位税务官……(中略)……一位将军……(中略)……一位村长……(中略)……一位行会首领,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐而生活,终生行使行会首领之职,却仍然受到行会成员的爱戴与欢喜'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位行会首领,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐而生活,终生行使行会首领之职,却仍然受到行会成员的爱戴与欢喜'。"


"比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位沙门或婆罗门,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐,不守护根门,饮食不知量,不致力于警寤,不修观善法,初夜与后夜不致力于修习菩提分法,却能由于诸漏的灭尽,于现法中自己以通智作证,具足无漏的心解脱与慧解脱而住'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位沙门或婆罗门,尽情地沉溺于卧床之乐、侧卧之乐、睡眠之乐,不守护根门,饮食不知量,不致力于警寤,不修观善法,初夜与后夜不致力于修习菩提分法,却能由于诸漏的灭尽,于现法中自己以通智作证,具足无漏的心解脱与慧解脱而住'。"


"因此,比丘们,应当这样学:'我们将守护根门,饮食知量,致力于警寤,修观善法,初夜与后夜致力于修习菩提分法而住。'比丘们,你们应当这样学。"


第七经(终)


18 捕鱼人经


18. 一时,世尊与大比丘众一起在拘萨罗国游行。


世尊在旅途中行走时,在某一个地方看见了一个渔夫、捕鱼人,正在不断地杀鱼、卖鱼。看见之后,世尊从道路上走下来,在某棵树下已铺设好的座位上坐下。


坐下之后,世尊对比丘们说道——"比丘们,你们是否看见那个渔夫、捕鱼人,正在不断地杀鱼、卖鱼?"


(比丘们回答:)"是的,大德。"


(世尊说:)"比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位渔夫、捕鱼人,不断地杀鱼卖鱼,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位渔夫、捕鱼人,不断地杀鱼卖鱼,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'。那是什么原因呢?比丘们,因为当他看着那些鱼——该杀的、被带去处死的——以邪恶的心漠视旁观,因此他既不是乘象者,也不是乘马者,也不是乘车者,也不是乘交通工具者,也不是享受财富者,也不拥有大财富聚集。"


"比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位屠牛者,不断地杀牛卖牛,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位屠牛者,不断地杀牛卖牛,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'。那是什么原因呢?比丘们,因为当他看着那些牛——该杀的、被带去处死的——以邪恶的心漠视旁观,因此他既不是乘象者,也不是乘马者,也不是乘车者,也不是乘交通工具者,也不是享受财富者,也不拥有大财富聚集。"


"比丘们,你们怎么认为?你们是否曾见过或听过——'一位屠羊者……(中略)……一位屠猪者……(中略)……一位捕鸟者……(中略)……一位猎鹿者,不断地杀鹿卖鹿,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'?"


(比丘们回答:)"不,大德,没有。"


(世尊说:)"善哉,比丘们!比丘们,我也未曾见过、未曾听过——'一位猎鹿者,不断地杀鹿卖鹿,凭借那种业、那种生计,成为乘象者,或成为乘马者,或成为乘车者,或成为乘交通工具者,或成为享受财富者,或拥有大财富聚集'。那是什么原因呢?比丘们,因为当他看着那些鹿——该杀的、被带去处死的——以邪恶的心漠视旁观,因此他既不是乘象者,也不是乘马者,也不是乘车者,也不是乘交通工具者,也不是享受财富者,也不拥有大财富聚集。"


"比丘们,因为(哪怕)他对畜生道的众生——该杀的、被带去处死的——以邪恶的心漠视旁观,他都将既不会成为乘象者,也不会成为乘马者,也不会成为乘车者,也不会成为乘交通工具者,也不会成为享受财富者,也不会拥有大财富聚集。更何况是对人身——该杀的、被带去处死的——以邪恶的心漠视旁观呢!比丘们,因为那对他来说,将长久地带来不利与痛苦。身坏命终之后,他将投生到恶趣、恶道、堕处、地狱。"


第八经(终)


巴利语原版经文


AN.6.17/ 7. Soppasuttaṃ

   17. Ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Āyasmāpi kho sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Āyasmāpi kho mahāmoggallāno …pe… āyasmāpi kho mahākassapo… āyasmāpi kho mahākaccāyano… āyasmāpi kho mahākoṭṭhiko … āyasmāpi kho mahācundo… āyasmāpi kho mahākappino… āyasmāpi kho anuruddho… āyasmāpi kho revato… āyasmāpi kho ānando sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Atha kho bhagavā bahudeva rattiṃ nisajjāya vītināmetvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi. Tepi kho āyasmanto acirapakkantassa bhagavato uṭṭhāyāsanā yathāvihāraṃ agamaṃsu. Ye pana tattha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ te yāva sūriyuggamanā kākacchamānā supiṃsu. Addasā kho bhagavā dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena te bhikkhū yāva sūriyuggamanā kākacchamāne supante. Disvā yenupaṭṭhānasālā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi–

   “Kahaṃ nu kho, bhikkhave, sāriputto? Kahaṃ mahāmoggallāno? Kahaṃ mahākassapo? Kahaṃ mahākaccāyano? Kahaṃ mahākoṭṭhiko? Kahaṃ mahācundo? Kahaṃ mahākappino? Kahaṃ anuruddho? Kahaṃ revato? Kahaṃ ānando? Kahaṃ nu kho te, bhikkhave, therā sāvakā gatā”ti? “Tepi kho, bhante, āyasmanto acirapakkantassa bhagavato uṭṭhāyāsanā yathāvihāraṃ agamaṃsū”ti. “Kena no tumhe, bhikkhave, therā bhikkhū nāgatāti yāva sūriyuggamanā kākacchamānā supatha? Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘rājā khattiyo muddhābhisitto yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharanto yāvajīvaṃ rajjaṃ kārento janapadassa vā piyo manāpo’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘rājā khattiyo muddhābhisitto yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharanto yāvajīvaṃ rajjaṃ kārento janapadassa vā piyo manāpo’”ti.

   “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘raṭṭhiko …pe… pettaṇiko… senāpatiko… gāmagāmaṇiko … pūgagāmaṇiko yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharanto yāvajīvaṃ pūgagāmaṇikattaṃ kārento pūgassa vā piyo manāpo’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘pūgagāmaṇiko yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharanto yāvajīvaṃ pūgagāmaṇikattaṃ vā kārento pūgassa vā piyo manāpo’”ti.

   “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘samaṇo vā brāhmaṇo vā yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto indriyesu aguttadvāro bhojane amattaññū jāgariyaṃ ananuyutto avipassako kusalānaṃ dhammānaṃ pubbarattāpararattaṃ bodhipakkhiyānaṃ dhammānaṃ bhāvanānuyogaṃ ananuyutto āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanto’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ ‘samaṇo vā brāhmaṇo vā yāvadatthaṃ seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto indriyesu aguttadvāro bhojane amattaññū jāgariyaṃ ananuyutto avipassako kusalānaṃ dhammānaṃ pubbarattāpararattaṃ bodhipakkhiyānaṃ dhammānaṃ bhāvanānuyogaṃ ananuyutto āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanto’”ti.

   “Tasmātiha, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ– ‘indriyesu guttadvārā bhavissāma, bhojane mattaññuno, jāgariyaṃ anuyuttā, vipassakā kusalānaṃ dhammānaṃ pubbarattāpararattaṃ bodhipakkhiyānaṃ dhammānaṃ, bhāvanānuyogamanuyuttā viharissāmā’ti. Evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabban”ti. Sattamaṃ.


AN.6.18/ 8. Macchabandhasuttaṃ

   18. Ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ carati mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ. Addasā kho bhagavā addhānamaggappaṭipanno aññatarasmiṃ padese macchikaṃ macchabandhaṃ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānaṃ. Disvā maggā okkamma aññatarasmiṃ rukkhamūle paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “passatha no tumhe, bhikkhave, amuṃ macchikaṃ macchabandhaṃ macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamānan”ti? “Evaṃ, bhante”.

   “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’”ti? “No hetaṃ, bhante” “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘macchiko macchabandho macche vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’ti. Taṃ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, macche vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṃ bhogakkhandhaṃ ajjhāvasati.

   “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘goghātako gāvo vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’ti. Taṃ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, gāvo vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṃ bhogakkhandhaṃ ajjhāvasati”.

   “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu tumhehi diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā– ‘orabbhiko …pe… sūkariko …pe… sākuṇiko …pe… māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Mayāpi kho etaṃ, bhikkhave, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ– ‘māgaviko mage vadhitvā vadhitvā vikkiṇamāno tena kammena tena ājīvena hatthiyāyī vā assayāyī vā rathayāyī vā yānayāyī vā bhogabhogī vā mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ ajjhāvasanto’ti. Taṃ kissa hetu? Te hi so, bhikkhave, mage vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhati, tasmā so neva hatthiyāyī hoti na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṃ bhogakkhandhaṃ ajjhāvasati. Te hi (nāma) so, bhikkhave, tiracchānagate pāṇe vajjhe vadhāyupanīte pāpakena manasānupekkhamāno neva hatthiyāyī bhavissati na assayāyī na rathayāyī na yānayāyī na bhogabhogī, na mahantaṃ bhogakkhandhaṃ ajjhāvasissati. Ko pana vādo yaṃ manussabhūtaṃ vajjhaṃ vadhāyupanītaṃ pāpakena manasānupekkhati! Tañhi tassa, bhikkhave, hoti dīgharattaṃ ahitāya dukkhāya. Kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjatī”ti. Aṭṭhamaṃ.


“第一千四百零六章 ,睡眠经,捕鱼人经 增支部6集17经到18经” 的相关文章

第二章 内心生起哪三种念想会让自己受到伤害?

相应部3相应2经/男子经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐下,他问佛陀:“世尊,当人的内心生起什么的时候,就会对自己不利,让自己产生痛苦,无法安乐?”佛陀说:“大王,当人的内心生起了三种念想的时候,就会对自己不利,让自己产生痛苦,无法...

第三章 世间有谁可以不衰老和死亡?

相应部3相应3经/老死经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王对佛陀说:“世尊,已经出生在世间的人或者有生命的众生,有哪一个是可以永远不衰老、永远不死的呢?有那种出生在世间可以免除衰老和死亡的人或者众生吗?”佛陀说:“大王,只要出生在世间,任何的人...

第十五章 抢劫别人就是抢劫自己

相应部3相应15经/战斗经第二(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,摩揭陀国的阿闍世王率领军队突袭占领了迦尸国,并且率领军队入侵骄萨罗国,骄萨罗国的波斯匿王仓促应战,由于准备不足,波斯匿王的军队出师不利,被阿闍世王的军队击败。波斯匿王退守骄萨罗国的首都舍卫城。波斯匿王在舍卫城中与大臣们紧急的召开军事...

第十八章 要与善友、善人、善的群体在一起

相应部3相应18经/善友经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王,来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下,波斯匿王对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,心中生起了这样的念想:世尊您曾经说过,要与善的团体、善的朋友、善的伴侣、善人在一起,不要与恶的团体、恶的朋友、恶的伴侣、恶人在一起...

第五十章 什么是正确的修行方法?

相应部12相应3经/道迹经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园,有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如来已经为你们讲说了缘起法(缘起法解释,见第四十八章、第四十九章),现在如来为你们讲说什么是错误的修行方法,什么是正确的修行方法,错误的修行方法会让你们继续在生死轮回...

第七十五章 痛苦熄灭的修行方法

6.苦品相应部12相应51经/审虑经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,为了除灭一切的痛苦而修行的人,应该如何去思量,如何去思索呢?”出家弟子们说:“世尊,我们修行的方法是世尊您教导给我们的,所以我们以世尊您所说的法为根本,以世...