相应部24相应10经到18经 世界无常见经,世界有边经,世界无边经,命即身经,命身异经,如来死后有经,如来死后无经,如来死后亦有亦无经,如来死后非有非无经
10 世界无常见经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'世界是无常'这种见解?"(诸比丘回答):"尊者,我们的法以世尊为根本……"(中略)"诸比丘,当有色时……识是常还是无常?""尊者,是无常……"(中略)"若不执着,会生起'世界是无常'这种见解吗?""尊者,不会。""凡所见、所闻、所觉、所识、所达、所求、意所思维的,那是常还是无常?""尊者,是无常……"(中略)"若不执着,会生起'世界是无常'这种见解吗?""尊者,不会。"
"诸比丘,当圣弟子对这些事消除了疑惑,对苦也消除了疑惑……对导向苦灭之道也消除了疑惑时,这位圣弟子被称为预流者,不堕恶趣,必定趣向正觉。"第十经。
11 世界有边经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'世界有边'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十一经。
12 世界无边经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'世界无边'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十二经。
13 命即身经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'命即是身'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十三经。
14 命身异经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'命与身是不同的'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十四经。
15 如来死后有经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'如来死后存在'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十五经。
16 如来死后无经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'如来死后不存在'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十六经。
17 如来死后亦有亦无经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'如来死后亦存在亦不存在'这种见解?"以世尊为根本……(中略)……必定趣向正觉。"第十七经。
18 如来死后非有非无经
舍卫城因缘。"诸比丘,何因何缘,执着什么,而生起'如来死后既非存在亦非不存在'这种见解?"以世尊为根本……(中略)"诸比丘,当有色时,执着色,固着于色,就生起'如来死后既非存在亦非不存在'这种见解……(中略)"
"诸比丘,你们认为如何,色是常还是无常?""尊者,是无常……"(中略)"会变异的,若不执着,会生起'如来死后既非存在亦非不存在'这种见解吗?""尊者,不会。""凡所见、所闻、所觉、所识、所达、所求、意所思维的,那是常还是无常?""尊者,是无常。""无常的是苦还是乐?""尊者,是苦。""无常、苦、变异之法,若不执着,会生起'如来死后既非存在亦非不存在'这种见解吗?""尊者,不会。"
"诸比丘,当圣弟子对这些事消除了疑惑,对苦消除了疑惑,对苦集消除了疑惑,对苦灭消除了疑惑,对导向苦灭之道也消除了疑惑时,这位圣弟子被称为预流者,不堕恶趣,必定趣向正觉。"第十八经。
预流品完。
十八解说经已结束。
其摘要:
风、此是我的、他是我、我将不存在;
无作者无因、及第八大邪见。
世界常、世界无常、世界有边;
世界无边、命即身。
命与身不同。
如来死后存在;
如来死后不存在。
如来死后既非存在亦非不存在。
巴利语原版经文
SN.24.10/(10) Asassatadiṭṭhisuttaṃ
215. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘asassato loko’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… “rūpe kho, bhikkhave, sati …pe… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– asassato lokoti? “No hetaṃ, bhante”. “Yampidaṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ anuvicaritaṃ manasā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘asassato loko’”ti? “No hetaṃ, bhante”.
“Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imesu ca ṭhānesu kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhepissa kaṅkhā pahīnā hoti …pe… dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapissa kaṅkhā pahīnā hoti– ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Dasamaṃ.
SN.24.11/(11) Antavāsuttaṃ
216. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘antavā loko’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Ekādasamaṃ.
SN.24.12/(12) Anantavāsuttaṃ
217. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘anantavā loko’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Dvādasamaṃ.
SN.24.13/(13) Taṃjīvaṃtaṃsarīraṃsuttaṃ
218. Sāvatthinidānaṃ. “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘taṃ jīvaṃ taṃ sarīran’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Terasamaṃ.
SN.24.14/(14) Aññaṃjīvaṃ-aññaṃsarīraṃsuttaṃ
219. Sāvatthinidānaṃ. “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīran’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Cuddasamaṃ.
SN.24.15/(15) Hotitathāgatosuttaṃ
220. Sāvatthinidānaṃ. “Kismiṃ nu kho bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘hoti tathāgato paraṃ maraṇā’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Pannarasamaṃ.
SN.24.16/(16) Nahotitathāgatosuttaṃ
221. Sāvatthinidānaṃ. “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Soḷasamaṃ.
SN.24.17/(17) Hoticanacahotitathāgatosuttaṃ
222. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘hoti ca na ca hoti tathāgato paraṃ maraṇā’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… niyato sambodhiparāyano”ti. Sattarasamaṃ.
SN.24.18/(18) Nevahotinanahotitathāgatosuttaṃ
223. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘neva hoti, na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… “rūpe kho, bhikkhave, sati, rūpaṃ upādāya, rūpaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘neva hoti, na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’ti …pe….
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… vipariṇāmadhammaṃ, api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘neva hoti, na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Yampidaṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ anuvicaritaṃ manasā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti? “Dukkhaṃ, bhante”. “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘neva hoti, na na hoti tathāgato paraṃ maraṇā’”ti? “No hetaṃ, bhante”.
“Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imesu ca ṭhānesu kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhepissa kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhasamudayepissa kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhanirodhepissa kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapissa kaṅkhā pahīnā hoti– ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Aṭṭhārasamaṃ
Sotāpattivaggo.
Aṭṭhārasaveyyākaraṇaṃ niṭṭhitaṃ.
Tassuddānaṃ–
Vātaṃ etaṃ mama, so attā no ca me siyā;
Natthi karoto hetu ca, mahādiṭṭhena aṭṭhamaṃ.
Sassato loko ca, asassato ca antavā ca;
Anantavā ca taṃ jīvaṃ taṃ sarīranti.
Aññaṃ jīvaṃ aññaṃ sarīranti ca.
Hoti tathāgato paraṃ maraṇāti;
Na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti.
Neva hoti na na hoti tathāgato paraṃ maraṇāti.